Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok vyhlásil, že Irán nežiada ani prímerie, ani rokovania s USA. Dodal, že Irán zatiaľ neplánuje uzavrieť Hormuzský prieliv.
- AKTUALIZOVANÉ 20:40
Náčelník štábu izraelskej armády generálporučík Ejal Zamir vo štvrtok (5.3.) oznámil, že americko-izraelská kampaň proti Iránu vstupuje do ďalšej fázy. Operácie budú zamerané na oslabenie režimu a vojenských schopností islamskej republiky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Americký prezident Donald Trump požaduje, aby bol osobne zapojený do výberu budúceho iránskeho lídra. Syna zabitého iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, označil za „neprijateľnú“ voľbu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Chameneího syn je ľahká váha. Musím byť zapojený do vymenovania (nového lídra Iránu), ako v prípade Delcy,“ povedal Trump v rozhovore pre Axios s odvolaním sa na Venezuelu, kde s ním dočasná prezidentka Delcy Rodriguezová spolupracovala pod hrozbou vážnych následkov po tom, ako Spojené štáty zosadili exprezidenta Nicolása Madura. Modžtabá Chameneí, ktorý má 56 rokov, je podľa agentúry Reuters iránskym vedením považovaný za možného nového najvyššieho duchovného vodcu.

„Nežiadame prímerie. Nevidíme žiadny dôvod, prečo by sme mali rokovať s USA… Rokovali sme s nimi dvakrát a zakaždým na nás zaútočili uprostred rokovaní,“ povedal Arákčí pre televíziu NBC News citovanú agentúrou AFP. Na margo strategicky dôležitého Hormuzského prielivu Arákčí uviedol, že Irán nemá v úmysle ho teraz uzavrieť, „ale keďže vojna pokračuje, zvážime každý scenár.“
Dodal, že Irán je pripravený na akúkoľvek potenciálnu pozemnú inváziu. Upozornil však, že takýto krok by pre nepriateľov islamskej republiky znamenal „katastrofu“. „Čakáme na nich,“ povedal Arákčí v situácii, keď Spojené štáty a Izrael pokračujú v útokoch na Irán. „Sme presvedčení, že im dokážeme čeliť a že by to pre nich bola veľká katastrofa,“ vyhlásil iránsky minister.

Irán po spustení americko-izraelských útokov v sobotu ráno v podstate blokuje Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza pätina svetových dodávok ropy a značné zásoby skvapalneného zemného plynu, pripomína AFP.
Najkritickejší dopravný koridor
Niekoľko prepravných spoločností vrátane dánskeho giganta Maersk pozastavilo rezervácie v Perzskom zálive. Iránske revolučné gardy v stredu vyhlásili „úplnú kontrolu“ nad prielivom, pričom sa objavili správy o ďalších útokoch na lode v oblasti. Spomínaný Hormuzský prieliv je kľúčovou bránou z Perzského zálivu do otvoreného oceánu. Denne sa ním preplaví približne pätina svetových dodávok ropy – asi 20 miliónov barelov, čím je najvýznamnejším energetickým uzlom. Jeho zablokovanie môže ochromiť globálny obchod.

Takýchto strategických úžin je na svete len niekoľko. Každé narušenie sa okamžite prejaví na cenách energií, burzách aj v dodávateľských reťazcoch. Konflikt na Blízkom východe pokračuje už šiesty deň. Začal sa v sobotu 28. februára koordinovaným útokom USA a Izraela na Irán, kde prišiel o život aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Irán po začiatku izraelsko-americkej operácie spustil odvetné údery na Izrael a arabské krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské objekty. Útoky však zasiahli aj civilnú infraštruktúru.


