Obavy z možnej jadrovej vojny sa opäť dostávajú do popredia. Aj relatívne obmedzený jadrový konflikt by mohol spôsobiť globálnu katastrofu, ktorá by zasiahla prakticky celý svet. Podľa odborníkov by v extrémnom scenári mali reálnu šancu na prežitie len dve krajiny.
Napätie vo svete sa v posledných rokoch zvyšuje a viaceré konflikty vyvolávajú otázky o tom, či by sa situácia mohla vyhrotiť až do jadrovej vojny. Diskusie sa vedú najmä v súvislosti s napätím na Blízkom východe, kde Spojené štáty upozorňujú na snahy Iránu získať jadrové zbrane. Popri tom sa vyostrujú aj regionálne konflikty, napríklad v oblasti južnej Ázie, kde sa jadrová veľmoc Pakistan dostala do sporov so susedným Afganistanom ovládaným Talibanom, informuje portál Tvnoviny.sk.
Podľa novej vedeckej štúdie publikovanej v prestížnom časopise Nature by však ani menší jadrový konflikt nemusel zostať regionálnym problémom. Vedci upozorňujú, že aj výmena niekoľkých stoviek jadrových hlavíc by mala ničivé dôsledky pre celé ľudstvo.
Výbuchy jadrových zbraní by totiž vyvolali rozsiahle požiare, ktoré by do atmosféry vyniesli obrovské množstvo sadzí, dymu a ďalších splodín. Tieto častice by mohli zablokovať slnečné žiarenie a spôsobiť jav známy ako jadrová zima. V dôsledku toho by sa povrch Zeme výrazne ochladil a vegetačné obdobie rastlín by sa dramaticky skrátilo.
Takýto scenár by znamenal kolaps poľnohospodárstva a masívny nedostatok potravín. Vedci upozorňujú, že na spustenie jadrovej zimy by teoreticky stačil konflikt medzi Indiou a Pakistanom, ktoré spolu disponujú približne 300 až 350 jadrovými hlavicami.
Ešte katastrofálnejšie následky by však mal konflikt medzi veľmocami, ktoré vlastnia tisíce jadrových zbraní. V takom prípade by podľa odborníkov mohli zahynúť miliardy ľudí. Tí, ktorí by prežili prvotné výbuchy, by čelili rádioaktívnemu spadu, extrémnemu ochladeniu a najmä celosvetovému hladomoru.
Na podobné scenáre upozorňuje aj odborníčka na bezpečnostné a apokalyptické riziká Annie Jacobsenová, autorka knihy o jadrovej vojne. Pri analyzovaní možného konfliktu medzi veľmocami, ako sú Spojené štáty, Rusko či Čína, dospela k záveru, že. okamžité výbuchy by si vyžiadali stovky miliónov obetí. Ďalšie milióny by následne zomierali v dôsledku rádioaktívneho zamorenia
Ani tí, ktorí by katastrofu prežili, by však nemali vyhrané. V dôsledku jadrovej zimy by sa veľké časti sveta premenili na nehostinné územia, kde by poľnohospodárstvo prakticky prestalo fungovať. Niektoré oblasti by mohli byť pokryté snehom a extrémnym chladom celé roky, čo by ešte viac zhoršilo nedostatok potravín.
Takáto situácia by podľa odborníkov pravdepodobne vyvolala aj masové konflikty o zvyšné zdroje. Ľudia by bojovali o jedlo, vodu a základné podmienky na prežitie.
Napriek tomu existujú miesta, ktoré by mohli mať v takomto scenári výhodu. Podľa analýz citovaných portálom Unilad, na ktoré sa odvoláva aj portál Tvnoviny.sk, by najväčšiu šancu na prežitie mali Austrália a Nový Zéland. Ich geografická izolácia, priaznivejšie klimatické podmienky a schopnosť pestovať odolné plodiny by mohli umožniť udržať aspoň základnú produkciu potravín.
Práve kombinácia odľahlej polohy a relatívne stabilného poľnohospodárstva by mohla z týchto krajín urobiť jedny z mála miest na planéte, kde by sa ľudská civilizácia dokázala udržať aj po globálnej jadrovej katastrofe.
