Cyprus sa opäť snaží otvoriť otázku svojho vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý by výrazne posilnil bezpečnosť ostrova v nestabilnom východostredomorskom regióne. Prezident Nikos Christodulidis uviedol, že krajina sa na tento krok pripravuje už dlhodobo, pričom prípravy zahŕňajú modernizáciu armády, operačné opatrenia a administratívne kroky, ktoré by umožnili okamžité konanie, ak sa politická situácia stane priaznivou.
Cyperská snaha o vstup do NATO vyplýva z rastúcich bezpečnostných hrozieb v regióne a z presvedčenia, že členstvo v aliancii by ostrovu poskytlo silnejšie garancie stability. Prezident však priznal, že momentálne nie je možné, aby Cyprus vstúpil do NATO, pretože jediný členský štát, Turecko, jeho členstvo odmieta. Turecko neuznáva legitímnosť vlády Cyperskej republiky na ostrove, ktorý je rozdelený podľa etnickej línie a ako jediný štát na svete uznáva existenciu Severocyperskej tureckej republiky, informuje portál TA3.
Súčasná politická a historická situácia ostrova má korene v roku 1974, keď turecká armáda vtrhla na územie Cypru po prevrate podporovanom Gréckom. Následkom toho sa krajina rozdelila na južnú časť, ktorú kontroluje medzinárodne uznaná vláda, a severnú, ktorú ovládajú tureckí Cyperčania. Tento konflikt dodnes komplikuje integráciu Cypru do medzinárodných obranných štruktúr a obmedzuje jeho politické možnosti na globálnej úrovni.
Diskusiu o členstve Cypru v NATO ešte viac podnietil nedávny útok dronov na britskú vojenskú základňu Akrotiri v blízkosti prístavného mesta Lemesos. Podľa dostupných informácií mohli byť drony vypustené z územia Libanon. Hoci škody boli relatívne malé a utrpel len jeden hangár, incident vyvolal obavy, že Cyprus sa môže stať nepriamym terčom konfliktov z Blízkeho východu, čím sa zvýraznila jeho zraniteľnosť a potreba silnejšej obrany.
Island chce vstúpiť do EÚ
Na opačnom konci Európy sa Island pripravuje na úplne iný, no rovnako strategický krok a to obnovenie rokovaní o členstve v Európskej únii. Ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir oznámila, že referendum, na ktorom sa rozhodne o obnovení prístupových rokovaní, sa uskutoční 29. augusta. Vládna koalícia je v otázke referenda jednotná a návrh predloží parlamentu už nasledujúci týždeň, informuje STVR.
Island, ktorý má približne 380-tisíc obyvateľov, má skúsenosti s prístupovými rokovaniami do EÚ zo začiatku minulého desaťročia. Prvotné rokovania sa začali v roku 2010, no už v decembri 2013 boli na žiadosť Reykjavíku pozastavené. O dva roky neskôr Island oficiálne požiadal, aby nebol považovaný za kandidátsku krajinu. Napriek tomu ostáva súčasťou jednotného trhu EÚ, schengenského priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu, a je tiež členom NATO.
Podľa eurokomisárky pre rozširovanie Marty Kosovej by členstvo v EÚ pre Island znamenalo silnejšie zakotvenie v bloku založenom na hodnotách, prosperite a bezpečnosti. Záujem o vstup do EÚ v posledných rokoch opäť vzrástol, ovplyvnený rastúcimi životnými nákladmi a napätím vo svete, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ak občania Islandu podporia obnovenie rokovaní, krajina by sa mohla stať členom Únie skôr než ktorákoľvek iná kandidátska krajina, pričom konečné rozhodnutie by vyžadovalo ďalšie referendum.
Oba ostrovy, Cyprus a Island, tak čelia dôležitým geopolitickým rozhodnutiam. Cyprus sa snaží získať ochranu v rámci vojenskej aliancie, zatiaľ čo Island hľadá svoje miesto v hospodárskom a politickom bloku EÚ. Zatiaľ čo Cyprus je limitovaný historickými a regionálnymi konfliktami, Island môže využiť relatívne stabilnú situáciu a podporu vlastných obyvateľov. Oba prípady však ukazujú, ako malé ostrovné štáty musia starostlivo vyvažovať svoje ambície a bezpečnostné či ekonomické záujmy vo svete stále napätejších medzinárodných vzťahov.
