Diplomatické napätie medzi Slovenskom a Holandskom pretrváva aj po výmene ostrých vyjadrení medzi predstaviteľmi oboch krajín. Príčinou sporu sa stala koaličná dohoda novej holandskej vlády, v ktorej sa Slovensko spolu s Maďarskom spomína ako štát, ktorý podľa Haagu oslabuje jednotu Európskej únie. Holandská strana zároveň deklarovala, že voči takýmto krajinám chce postupovať výrazne tvrdšie.
Holandská vláda vznikla po parlamentných voľbách z októbra minulého roka. V jej programovej dohode sa nachádza pasáž, ktorá upozorňuje na kroky niektorých členských štátov EÚ, ktoré podľa nej narúšajú spoločnú európsku spoluprácu. Medzi krajinami, ktoré sú v dokumente spomenuté, figuruje aj Slovensko, uvádzajú Aktuality.
Táto formulácia vyvolala ostrú reakciu slovenského premiéra Roberta Fica. Ten odkázal holandskej strane, že by nemala zasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov. Podľa jeho vyjadrenia Slovensko podobným spôsobom nekomentuje rozhodnutia iných krajín a takýto prístup považuje za prekročenie hraníc.
Krátko po tejto výmene vyjadrení bol v Holandsku do funkcie oficiálne vymenovaný nový premiér Rob Jetten. Ide o liberálneho politika, ktorý sa stal najmladším predsedom vlády v histórii krajiny a zároveň prvým otvorene homosexuálnym premiérom.
Slovenská diplomacia reagovala protestom
Do vzniknutej situácie sa následne zapojilo aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Šéf diplomacie Juraj Blanár si začiatkom marca predvolal holandského veľvyslanca Julesa Gerzona, aby vyjadril nespokojnosť s obsahom koaličnej dohody.
Podľa slovenského rezortu zahraničných vecí sa Bratislava už pred vznikom novej holandskej vlády snažila iniciovať dialóg o tom, prečo Haag považuje Slovensko za krajinu, ktorá oslabuje Európsku úniu. Ministerstvo však tvrdí, že z holandskej strany neprišla adekvátna reakcia a sporné vyjadrenia zostali súčasťou koaličného dokumentu.
Holandsko zo stanoviska neustupuje
Holandské ministerstvo zahraničných vecí pre Aktuality uviedlo, že rešpektuje krok slovenského ministra, ktorý si veľvyslanca predvolal. Zároveň však zdôraznilo, že na svojich výhradách voči Slovensku trvá. Hovorca holandskej diplomacie Jean Paul Horsch uviedol, že Haag oceňuje otvorený dialóg so slovenskou vládou. Súčasne však pripomenul niekoľko oblastí, ktoré podľa holandskej strany vyvolávajú obavy. Medzi nimi spomenul nedostatočný pokrok v boji proti korupcii a tiež otázku práv LGBTIQ+ menšiny.
Holandská vláda sa pritom odvoláva na správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku za rok 2025. Dokument upozorňuje na rastúce obavy týkajúce sa fungovania kontrolných mechanizmov v štáte, vrátane reforiem ovplyvňujúcich nezávislosť súdnictva, presadzovanie boja proti korupcii či slobodu médií.
Spor sa týka aj fungovania Európskej únie
Holandsko zároveň zdôrazňuje potrebu zachovania jednoty medzi členskými štátmi Európskej únie, napríklad v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. V tejto súvislosti poukazuje aj na situáciu z konca februára, keď Slovensko spolu s Maďarskom zablokovali prijatie 20. balíka sankcií proti Ruskej federácii.
Haag zároveň otvorene hovorí o možnosti využívať nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii voči krajinám porušujúcim jej princípy. Medzi nimi spomína napríklad obmedzenie prístupu k európskym financiám alebo využitie článku 7 Zmluvy o Európskej únii, ktorý v krajnom prípade umožňuje pozastaviť hlasovacie práva členského štátu.
Analytik: Holandsko má v EÚ silnú pozíciu
Analytik Radovan Geist z portálu euractiv.sk upozorňuje, že hlas Holandska má v európskej politike značnú váhu. Podľa neho ide o krajinu, ktorá je aktívne zapojená do viacerých integračných iniciatív, napríklad v oblasti obrany či posilňovania európskej suverenity.
Geist zároveň zdôrazňuje, že holandská kritika sa neopiera len o politické rozdiely medzi vládami v Haagu a Bratislave. Argumentácia holandskej strany podľa neho vychádza najmä z pravidiel a princípov, na ktorých funguje Európska únia a ktoré by mali rešpektovať všetky jej členské štáty.
