Izrael v Teheráne spustil novú vlnu masívnych útokov, zatiaľ čo Iránsky prezident Pezeškiján sa ospravedlnil susedným krajinám za škody, ktoré jeho krajina spôsobila. Napriek ospravedlneniu však Irán trvá na pokračovaní vojny proti Izraelu a Spojeným štátom. Konflikt sa prehlbuje a obete na civilnom obyvateľstve rastú.
Počas prvého týždňa vojny zasiahli izraelské a americké jednotky tisíce iránskych vojenských cieľov, vrátane raketových základní, veliteľských stredísk a námorných síl. Irán odpovedá raketami na Izrael a údermi na americké základne v Perzskom zálive, pričom počet civilných obetí v Iráne už presiahol tisíc. Napätie medzi oboma stranami sa stupňuje a regionálna bezpečnostná situácia sa zhoršuje. Informuje o tom TASR podľa agentúr AFP,DPA, Reuters a stanice Sky News.
Pezeškiján sa ospravedlnil, no vojna pokračuje
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján sa v sobotu ospravedlnil susedným krajinám za škody spôsobené počas vojny s Izraelom a USA, no zároveň zdôraznil, že Irán sa nevzdá.
„Ospravedlňujem sa… susedným krajinám, ktoré boli napadnuté Iránom,“ vyhlásil Pezeškiján v sobotnom prejave, ktorý vysielala štátna televízia.
„Dočasná rada vedenia sa včera (v piatok) dohodla, že na susedné krajiny nebudú podniknuté žiadne ďalšie útoky a že nebudú odpálené žiadne rakety, pokiaľ útok na Irán nebude pochádzať z týchto krajín,“ dodal.
Zároveň však trval na tom, že Irán sa nevzdá Izraelu ani Spojeným štátom: „Nepriatelia si musia vziať svoje želanie po kapitulácii iránskeho ľudu do hrobu,“ povedal prezident.
28. februára Izrael a Spojené štáty zahájili útoky na Irán, pričom ich cieľom boli strategické pozície islamského režimu vrátane jeho vrcholového vedenia. Pri zásahu zahynul aj najvyšší vodca Iránskej islamskej republiky, ajatolláh Alí Chameneí, čo spustilo regionálnu eskaláciu konfliktu.
Prezident Pezeškiján momentálne pôsobí ako člen trojčlennej dočasnej rady vedenia krajiny (kolektívnej hlavy štátu), až kým Zhromaždenie znalcov nezvolí nového Najvyššieho vodcu Iránu.
Irán odvtedy podniká raketové a dronové útoky namierené na ciele spojené s izraelskými a americkými záujmami, najmä v oblasti Perzského zálivu.
Izrael pokračuje v leteckých úderoch
V sobotu izraelská armáda dokončila vlnu útokov na iránske vojenské objekty, vrátane odpaľovacích zariadení rakiet a vojenskej akadémie Revolučných gárd.
„Viac ako 80 stíhačiek izraelského letectva dokončilo ďalšiu vlnu útokov zameraných na infraštruktúru patriacu iránskemu teroristickému režimu,“ uviedla armáda.
Ciele zahŕňali aj podzemné veliteľské stredisko, sklady rakiet a odpaľovacie miesta, aby sa minimalizovalo ohrozenie izraelského územia.
USA poskytujú okamžitú podporu Izraelu
Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo schválenie predaja zbraní v hodnote 151,8 milióna dolárov pre Izrael bez posúdenia Kongresom. Minister zahraničia Marco Rubio zdôraznil, že ide o núdzovú situáciu v záujme národnej bezpečnosti USA.
Demokratický kongresman Gregory Meeks kritizoval tento krok: „Toto je núdzová situácia, ktorú si Trumpova vláda spôsobila sama,“ uviedol.
Iránske Revolučné gardy potvrdili, že zaútočili na americkú leteckú základňu Zafra v SAE, pretože tam podľa nich riadili útok na dievčenskú školu v meste Mínáb. Irán tvrdí, že pri útoku na školu zahynulo vyše 150 osôb, vrátane žiačok, avšak tieto údaje zatiaľ nepotvrdili nezávislé zdroje.
„Letecká základňa Zafra, ktorá patrí americkým teroristom v regióne, bola napadnutá pomocou dronov a navádzaných rakiet,“ uviedli gardy.
Civilné obete stúpajú
Podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN Amíra Saída Íraváního zahynulo pri konflikte najmenej 1332 iránskych civilistov a tisíce ďalších utrpeli zranenia. „USA a Izrael úmyselne cielia na civilnú infraštruktúru, zatiaľ čo Irán útočí na vojenské ciele, nie civilistov,“ tvrdí Íravání.
Izrael v piatok večer spustil ďalšie rozsiahle útoky v Teheráne, zamerané na vládnu infraštruktúru, zatiaľ čo Irán odpálil rakety smerom na izraelské územie a americké základne v Perzskom zálive vrátane SAE a Bahrajnu.
Iránska štátna tlač informovala o explóziách na medzinárodnom letisku Mehrabad, pričom izraelská protivzdušná obrana krátko varovala obyvateľov pred raketovým útokom, neskôr varovanie odvolala.
Masívne útoky USA na iránsku vojenskú infraštruktúru
Americká armáda zasiahla počas prvého týždňa vojny viac ako 3000 cieľov v Iráne, vrátane vojenských lodí, ponoriek a protivzdušných systémov. Cieľom je podľa CENTCOM vyradiť z boja celé iránske námorné sily a oslabiť vojenskú kapacitu Revolučných gárd.
