Britskí odborníci bijú na poplach. To, čo sa dlhé roky odohrávalo v absolútnom tieni a tichu, vyplávalo na povrch vďaka nečakanému spojencovi – umelej inteligencii.
Obete organizovaného rituálneho zneužívania čoraz častejšie hľadajú odpovede u chatbotov, ktorí sa pre ne stali bránou k reálnej pomoci. ChatGPT tak nevedomky supluje terapeutov a dodáva odvahu ľuďom, ktorí prežili hrôzy spojené so satanským násilím či ezoterickými kultmi. Píše o tom aj Guardian.
Organizácia Napac, ktorá pomáha obetiam zneužívania v detstve, zaznamenala v poslednom období niečo nevídané. Linky pomoci zapĺňajú svedectvá ľudí, ktorých k nim priviedol práve algoritmus. Gabrielle Shaw, šéfka Napac, potvrdzuje, že za posledný rok ide o trvalý trend.
„Počas posledných šiestich mesiacov až roka nás kontaktujú ľudia na linke podpory Napac so slovami: ‚Odkázal ma na vás ChatGPT‘. Ľudia používajú umelú inteligenciu, ChatGPT, ako formu terapie a skúmania. Máme z toho zmiešané pocity, ale ak je to cesta k podpore, musí to byť dobrá vec,“ vysvetľuje Shaw.
Kým v minulosti sa počet volaní zvyšoval len nárazovo počas sviatkov s náboženským či nadprirodzeným podtónom, dnes je nárast hlásení stabilný. Verejnosť začína chápať, že nejde o filmovú fikciu, ale o krutú realitu, v ktorej sa často skloňuje satanizmus.
Brutalita sa skrýva za maskou rituálov a viery
Pod skratkou WSPRA (čary, posadnutosť duchmi a duchovné zneužívanie) sa skrýva svet plný sexuálneho násilia, zanedbávania a kontroly. Páchatelia využívajú rituálne prvky inšpirované satanizmom, fašizmom alebo ezoterikou, aby svoje obete zlomili a ovládli. Nejde o izolované prípady pomätených jednotlivcov; do týchto sietí patria zneužívajúce rodiny, obchodníci s ľuďmi aj online pedofilné gangy.
Štatistiky sú však mrazivé. Od roku 1982 bolo v Spojenom kráľovstve uznaných len 14 trestných prípadov, v ktorých súdy potvrdili rituálne praktiky. Klinická psychologička Elly Hanson však varuje, že odsúdenia sú len špičkou ľadovca. Brutalita sa pritom nedeje niekde „u cudzincov“. Realita búra všetky predsudky.
„Nejde o zneužívanie, ktoré by sa dialo v konkrétnych kultúrach na úkor iných. Toto vídame v bielych britských, často privilegovaných rodinách. Nezodpovedá to žiadnym stereotypom o tom, kde by sa to mohlo odohrávať,“ zdôrazňuje Hanson.
Systém zlyháva, pretože pravda znie príliš šialene
Najväčšou prekážkou pri vyšetrovaní je samotná povaha činov. Detektívi a úrady často narážajú na bariéru neuveriteľnosti. Richard Fewkes z policajného programu Hydrant priznáva, že fantasticky znejúce prvky zneužívania vytvorili v spravodlivosti hlbokú priepasť.
„Musíme sa zlepšiť v celom systéme pri riešení tohto problému – je to tam vonku, existuje to a v skutočnosti sa to polícii nehlási … vieme o tom už mnoho, mnoho rokov,“ hovorí Fewkes.
Svedectvá obetí hovoria o „režimoch krutosti“, ktoré sa často dedia z generácie na generáciu. Hoci sú hlavnými páchateľmi muži, preživší čoraz častejšie menujú aj staré mamy či tety, ktoré sa na násilí podieľali. Minuloročný prípad zo Škótska, kde členovia pedofilného gangu pózovali ako čarodejníci, len potvrdzuje, že bizarnosť rituálu slúži ako účinný nástroj na zastrašovanie.
Policajné zbory preto teraz prechádzajú špeciálnym školením. Cieľom je naučiť vyšetrovateľov rozpoznať pravdu aj vtedy, keď znie ako z hororu, a zabrániť tomu, aby sa skutočné utrpenie stratilo v sfére konšpiračných teórií či absolútnej nedôvery.
