Spojené štáty americké spolu s Izraelom údajne analyzujú možnosť, že by v neskoršej fáze vojenského konfliktu pristúpili k vyslaniu špeciálnych jednotiek priamo na územie Iránu. Cieľom takejto operácie by bolo prevziať kontrolu nad zásobami vysoko obohateného uránu, ktorý Teherán vlastní. Informoval o tom spravodajský portál Axios, ktorý sa odvoláva na viaceré zdroje oboznámené s citlivými rokovaniami v zákulisí politických a bezpečnostných kruhov.
Zabrániť Iránu v získaní jadrovej zbrane patrí medzi kľúčové strategické ciele americkej administratívy prezidenta Donald Trump. Práve otázka iránskeho jadrového programu patrí dlhodobo medzi najnapätejšie témy v medzinárodnej politike a zároveň predstavuje jednu z najvážnejších bezpečnostných výziev na Blízkom východe, informuje CNN Prima News.
Ak by sa takýto plán napokon zrealizoval, išlo by o mimoriadne riskantnú vojenskú operáciu. Podľa informácií portálu by si totiž vyžadovala prítomnosť amerických alebo izraelských vojakov priamo na iránskom území. Ich úlohou by bolo nájsť a zabezpečiť vysoko chránené podzemné zariadenia, v ktorých sa nachádza obohatený urán.
Tieto objekty sú často ukryté hlboko pod zemou a chránené rozsiahlymi bezpečnostnými systémami. Vojaci by sa k nim museli dostať uprostred prebiehajúceho konfliktu, čo by z operácie robilo jednu z najnáročnejších misií moderného vojenského plánovania.
Zatiaľ nie je jasné, či by takúto akciu realizovali výhradne americké jednotky, izraelské špeciálne sily alebo spoločná koalícia oboch krajín. Podľa dostupných informácií by k nej pravdepodobne došlo až v momente, keď by Washington aj Jeruzalem získali presvedčenie, že iránske ozbrojené sily už nepredstavujú zásadnú vojenskú hrozbu.
Možnosť zásahu naznačili aj americkí predstavitelia
Diskusie o takomto scenári naznačili aj vyjadrenia predstaviteľov americkej administratívy. Prezident Donald Trump pripustil, že nasadenie pozemných jednotiek s cieľom zabezpečiť iránske jadrové zariadenia by mohlo prísť do úvahy v neskoršej fáze konfliktu.
Podobne sa o problematike vyjadril aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas rokovania s členmi amerického Kongresu. V diskusii zaznelo, že zabezpečenie iránskeho obohateného uránu si môže vyžadovať fyzickú prítomnosť ľudí priamo na mieste, ktorí by s materiálom naložili tak, aby už nemohol byť využitý na vojenské účely.
Dve možné riešenia: odvoz alebo znehodnotenie uránu
Podľa informácií z amerických vládnych kruhov sa momentálne zvažujú dva základné scenáre. Prvou možnosťou by bolo presunutie všetkého vysoko obohateného uránu mimo iránskeho územia, kde by bol následne bezpečne uskladnený alebo zlikvidovaný.
Druhou alternatívou by bolo vyslanie špecializovaných tímov jadrových odborníkov priamo do Iránu. Tí by mali za úlohu materiál na mieste technicky znehodnotiť tak, aby už nemohol byť použitý na výrobu jadrovej zbrane.
Takáto operácia by si pravdepodobne vyžadovala spoluprácu medzinárodných expertov, napríklad z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá dlhodobo dohliada na mierové využívanie jadrovej energie vo svete.
Irán má podľa USA materiál na viacero bômb
Otázka iránskeho jadrového programu je mimoriadne citlivá aj kvôli množstvu materiálu, ktorý sa podľa amerických informácií v krajine nachádza. Americký vyslanec Steve Witkoff v rozhovore pre televíziu Fox News uviedol, že iránski predstavitelia počas predchádzajúcich rokovaní priznali existenciu približne 460 kilogramov uránu obohateného na úroveň 60 percent.
Takýto materiál už predstavuje vážny potenciál pre výrobu jadrových zbraní. Podľa odborníkov by z uvedeného množstva mohlo byť teoreticky vyrobených až jedenásť atómových bômb, ak by sa urán ďalej technologicky upravil.
Od zbrane delí Irán už len malý krok
Na výrobu jadrovej bomby je potrebný urán obohatený približne na 90 percent. Proces obohacovania spočíva v zvyšovaní koncentrácie štiepneho izotopu uránu, ktorý je možné použiť buď ako palivo v jadrových elektrárňach, alebo ako základ jadrových zbraní.
Odborníci upozorňujú, že prechod z úrovne 60 percent na 90 percent predstavuje už relatívne menší technologický krok v porovnaní s predchádzajúcimi fázami obohacovania. Práve preto vyvoláva aktuálna situácia veľké obavy v medzinárodnom spoločenstve, ktoré sa snaží zabrániť tomu, aby sa Irán stal ďalšou jadrovou mocnosťou.
Vojenský scenár, o ktorom sa momentálne diskutuje v zákulisí Washingtonu a Jeruzalema, tak môže byť jedným z radikálnych riešení, ktoré by mali zabrániť tomu, aby sa citlivý materiál dostal do rúk, kde by mohol zásadne zmeniť rovnováhu síl v regióne.
