Iránske futbalové reprezentantky sa počas medzinárodného turnaja v Austrálii ocitli v centre mimoriadne citlivého politického a spoločenského konfliktu. Športové podujatie, ktoré malo byť pre tím príležitosťou reprezentovať svoju krajinu na ázijskom šampionáte, sa zmenilo na udalosť s vážnymi následkami. Tichý protest hráčok pred úvodným zápasom totiž vyvolal v Iráne ostré reakcie a podľa niektorých aktivistov môže mať pre samotné športovkyne dramatické dôsledky.
Pred pondelkovým duelom, v ktorom Irán prehral s Južnou Kóreou 0:3, sa futbalistky ani hlavná trénerka Marziyeh Jafari nechceli verejne vyjadrovať k vojenskému konfliktu, ktorý sa medzičasom rozhorel na Blízkom východe, ani k úmrtiu iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Počas predzápasového ceremoniálu stáli hráčky bez pohybu, pozerali priamo pred seba a na rozdiel od bežnej praxe sa k spevu hymny nepripojili. Tento nenápadný, no symbolicky silný moment mnohí pozorovatelia interpretovali ako tichý protest proti režimu v ich vlasti a proti spôsobu, akým sú v krajine potláčané občianske práva, píše CNN.
Zdroj: X/Throwback Iran
Podľa odborníkov na ľudské práva ide o gesto, ktoré môže mať v prípade iránskych športovcov vážne následky. V krajine, kde sú verejné prejavy nesúhlasu s režimom prísne kontrolované a často aj tvrdo trestané, sa aj symbolické odmietnutie štátnych symbolov môže interpretovať ako politický čin.
Na situáciu upozornili aj medzinárodné organizácie a predstavitelia, ktorí sa venujú ochrane utečencov. Ich predstavitelia poukazujú na to, že ľudia v Iráne, ktorí sa zúčastnili čo i len mierových protestov alebo verejne prejavili nesúhlas s režimom, čelili v minulosti tvrdým represáliám. Medzi nimi boli zatýkania, zastrašovanie či dokonca násilné tresty.
Podľa vyjadrení odborníkov existujú obavy, že členky národného tímu by po návrate do vlasti mohli čeliť vyšetrovaniu alebo iným formám trestu. Iránske štátne médiá a niektorí komentátori už totiž ich konanie označili za zradu vlasti.
Označené za zradkyne
Zdá sa však, že tento čin sa iránskemu režimu nepáčil. Kontroverziu ešte viac vyostril komentár jedného z konzervatívnych hlasov v iránskej štátnej televízii. Ten označil hráčky za zradkyne a naznačil, že s takýmito ľuďmi by sa malo zaobchádzať mimoriadne prísne, najmä v čase napätia alebo konfliktu. Takéto označenie má v Iráne mimoriadne vážny význam. Obvinenie z vlastizrady patrí medzi najzávažnejšie trestné činy a v extrémnych prípadoch zaň môže hroziť aj trest smrti. Práve preto sa mnohí aktivisti obávajú, že návrat hráčok do krajiny by mohol byť pre ne nebezpečný, píše The Guardian.
Na situáciu reagovali aj novinári a aktivisti žijúci v zahraničí, ktorí vyzvali austrálske úrady, aby iránskemu tímu poskytli ochranu. Podľa nich sú životy športovkýň potenciálne ohrozené, pretože ich protest bol v iránskych médiách interpretovaný ako čin proti štátu. Niektoré ľudsko-právne organizácie preto upozorňujú, že ak by sa hráčky rozhodli požiadať o azyl alebo medzinárodnú ochranu, austrálsky právny systém by mal byť pripravený takúto situáciu riešiť. Austrália totiž patrí medzi štáty, ktoré podpísali medzinárodné dohody o ochrane utečencov.
Zároveň však platí, že celý proces môže začať až vtedy, keď samotní jednotlivci oficiálne požiadajú o ochranu. Bez takéhoto kroku nemôžu úrady konať.
Politická reakcia Austrálie
Austrálska vláda reagovala na vzniknutú situáciu opatrne, no zároveň vyjadrila podporu ľuďom v Iráne, ktorí sa snažia presadzovať svoje práva. Predstavitelia krajiny zdôraznili, že mnohí Iránci v posledných rokoch čelili násiliu, zastrašovaniu a prenasledovaniu, pričom ženy boli často medzi najzraniteľnejšími skupinami. Austrálska diplomacia zároveň vyjadrila nádej, že účasť iránskeho ženského tímu na medzinárodnom turnaji môže mať aj symbolický význam. Podľa nej by mohla povzbudiť mladú generáciu Iráncov, aby pokračovala v podpore práv žien a ich účasti v športe i verejnom živote.
Zmena správania pred ďalším zápasom
Po silnej vlne reakcií však pri druhom zápase turnaja nastala zmena. Iránske futbalistky už štátnu hymnu spievali a niektoré z nich dokonca počas jej hrania zasalutovali. Tento moment vyvolal množstvo špekulácií, či išlo o dobrovoľné rozhodnutie, alebo o reakciu na tlak zo strany úradov. Takéto gestá sa často interpretujú ako pokus zmierniť vzniknuté napätie a zabrániť ďalším problémom po návrate do vlasti.
Iránsky tím pricestoval do Austrálie len krátko predtým, ako sa na Blízkom východe začali stupňovať vojenské operácie a letecké útoky. Politická situácia v regióne tak ešte viac zvýraznila citlivosť akéhokoľvek symbolického gesta, ktoré by mohlo byť interpretované ako kritika režimu. Napriek tomu sa iránske futbalistky stali jediným tímom z tejto oblasti sveta, ktorý sa na šampionát dokázal kvalifikovať. Ich účasť tak mala byť športovým úspechom. Namiesto osláv však teraz čelia otázke, aké následky ich čakajú po návrate domov.
