Správanie slovenských domácností sa v poslednom období citeľne zmenilo. Z údajov o vývoji ekonomiky vyplýva, že ľudia začali pri nákupoch premýšľať opatrnejšie a mnohí pristúpili k obmedzovaniu bežných výdavkov. Spotreba domácností sa ku koncu minulého roka medziročne znížila o 1,2 percenta, čo predstavuje prvý pokles od roku 2023.
Tento trend sa prejavil aj v samotných obchodoch. Maloobchodné tržby sa postupne znižovali už v posledných mesiacoch roka. Pokles pokračoval aj na začiatku tohto roka, keď sa v januári tržby obchodníkov znížili o 3,7 percenta.
Ako uviedol portál SME, analytici upozorňujú, že časť tohto vývoja súvisí aj s tým, čo sa dialo o rok skôr. Vtedy totiž mnoho domácností nakupovalo vo väčšom množstve vopred, aby sa pripravili na zvýšenie sadzby DPH. V praxi to znamenalo, že ľudia si vytvorili zásoby a neskôr už nemali potrebu nakupovať v rovnakom tempe.
Okrem toho sa do rozhodovania spotrebiteľov premieta aj neistota. Obavy z rastúcich cien či možného zhoršenia situácie na trhu práce spôsobujú, že domácnosti si svoje peniaze radšej odkladajú alebo míňajú opatrnejšie.
Najväčšie škrty pocítili potraviny aj voľný čas
Zaujímavé je, že Slováci nešetria rovnakým spôsobom vo všetkých oblastiach. Niektoré výdavky obmedzili výraznejšie, zatiaľ čo iné zostali pomerne stabilné.
Analýza ukázala, že domácnosti najviac znižovali výdavky v oblastiach, ktoré súvisia s každodennou spotrebou alebo voľným časom.
Ide najmä o tieto položky:
- nákupy potravín
- návštevy reštaurácií a stravovacích zariadení
- rekreáciu, výlety a voľnočasové aktivity
- rôzne formy zábavy
Naopak, výdavky spojené s bývaním zostali približne na rovnakej úrovni. Ide o kategóriu, ktorú domácnosti nedokážu výraznejšie obmedziť, pretože zahŕňa základné potreby ako nájomné, energie alebo údržbu domácnosti.
Znižovanie výdavkov na potraviny pritom nemusí vždy znamenať, že ľudia jedia menej. Častejšie ide o zmenu nákupného správania. Spotrebitelia častejšie vyhľadávajú akcie, lacnejšie značky alebo plánujú nákupy dopredu. Podobný trend možno pozorovať aj pri zábave či cestovaní, kde sa ľudia rozhodujú pre lacnejšie alternatívy alebo niektoré aktivity úplne vynechajú.
Slabšia spotreba spomaľuje aj ekonomiku
Nižšie výdavky domácností sa premietajú aj do celkového výkonu ekonomiky. Keď ľudia míňajú menej, firmy predajú menej tovarov a služieb, čo sa následne odráža v pomalšom hospodárskom raste.
V poslednom štvrťroku minulého roka slovenská ekonomika medziročne vzrástla približne o jedno percento. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom to znamenalo rast o 0,3 percenta. Tempo ekonomickej aktivity tak zostalo pomerne mierne.
Významnú úlohu pri podpore hospodárstva zohrali investície. Tie medziročne vzrástli o 6,1 percenta a rástli už tretí štvrťrok po sebe. Dôležitým faktorom bolo najmä čerpanie financií z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré pomohlo financovať rôzne projekty a investičné aktivity.
Na druhej strane však existujú aj faktory, ktoré ekonomiku brzdia. Jedným z nich je pokles výroby dopravných prostriedkov, ktorý ovplyvňuje priemyselný výkon krajiny. Zároveň sa ukazuje, že zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch nie je taký silný ako v minulosti.
Zahraničný obchod priniesol na konci roka zmiešaný obraz. Export síce medziročne stúpol o 3,6 percenta, no tento rast nebol výsledkom výrazne vyššej výroby. Často išlo skôr o predaj produktov zo zásob, ktoré už firmy mali pripravené.
Dovoz tovarov rástol pomalšie, než sa očakávalo. Časť investičných potrieb totiž podniky pokrývali zo skladových zásob namiesto objednávania nových produktov zo zahraničia. Ekonomika tak zostáva citlivá na vývoj v zahraničí aj na to, ako sa budú vyvíjať investície a spotreba domácností.
