Silné zemetrasenie počas noci vystrašilo obyvateľov viacerých častí Talianska. Otrasy s magnitúdou takmer 6 bolo cítiť na veľkej časti územia krajiny, no zatiaľ sa neobjavili správy o vážnych škodách alebo zraneniach.
Seizmické vlny sa šírili na mimoriadne veľkú vzdialenosť a zaznamenali ich ľudia od severných oblastí pri Alpách až po ostrov Maltu. V mnohých lokalitách však išlo len o mierne chvenie budov. Informuje o tom portál iMeteo.
Odborníci vysvetľujú, že napriek pomerne silnej magnitúde sa ničivé následky neobjavili najmä vďaka veľkej hĺbke, v ktorej zemetrasenie vzniklo.
V noci z pondelka na utorok, (10. marca), zaznamenali seizmologické stanice silné otrasy v oblasti Tyrhénskeho mora. Podľa dostupných údajov nastalo zemetrasenie krátko po polnoci miestneho času.
Epicentrum sa nachádzalo pri Neapole
Seizmológovia uvádzajú, že zemetrasenie dosiahlo magnitúdu približne 5,9. Epicentrum bolo lokalizované v Tyrhénskom mori, asi 43 kilometrov juhojuhozápadne od Neapola a približne 22 kilometrov juhovýchodne od ostrova Ischia.
Otrasy nastali 9. marca o 23:03:54 UTC, čo zodpovedá krátko po polnoci miestneho času. Zemetrasenie vzniklo veľmi hlboko pod zemským povrchom. Ohnisko sa nachádzalo približne v hĺbke medzi 375 až 414 kilometrami, pričom jednotlivé seizmologické centrá uvádzajú mierne odlišné hodnoty.
Práve nezvyčajne hlboké uloženie ohniska výrazne ovplyvnilo priebeh udalosti. Energia síce bola pomerne silná, no pri prechode cez veľkú vrstvu hornín sa výrazne rozptýlila.
V niektorých častiach Neapola preto obyvatelia zemetrasenie takmer nepocítili alebo ho zaznamenali len veľmi slabo.
Na druhej strane seizmické vlny sa šírili na veľkú vzdialenosť, čo spôsobilo, že mierne otrasy hlásili ľudia prakticky z celej krajiny.
Najsilnejší otras v oblasti za posledné tisícročie
Podľa talianskych údajov ide o najsilnejšie zemetrasenie zaznamenané v tejto oblasti od roku 1000. Rôzne vedecké inštitúcie však uvádzajú mierne odlišné hodnoty magnitúdy.
Nemecké seizmologické centrum GFZ odhadlo silu zemetrasenia na 6,1. Americká geologická služba USGS uviedla hodnotu 6,0 a taliansky Národný inštitút geofyziky a vulkanológie INGV stanovil magnitúdu na 5,9.
Rozdiely sa objavili aj pri určení presnej hĺbky ohniska, všetky merania sa však zhodujú v tom, že išlo o mimoriadne hlboké zemetrasenie.
Vedci vysvetľujú, že príčinou zemetrasenia nebol klasický zlom v blízkosti povrchu. Otrasy vznikli hlboko v tzv. iónskej litosfére, ktorá sa podsúva pod Kalábrijský oblúk a Tyrhénske more.
Tento proces sa označuje ako subdukcia. Pri ňom sa staršia a hustejšia oceánska kôra postupne ponára do zemského plášťa.
Vo veľkých hĺbkach môže dochádzať k náhlym zmenám štruktúry minerálov, čo dokáže uvoľniť obrovské množstvo energie. Tá sa následne šíri smerom k povrchu v podobe seizmických vĺn.
Otrasy nesúvisia priamo so „supervulkánom“
Niektoré médiá začali zemetrasenie spájať s vulkanickou aktivitou v oblasti, odborníci však zatiaľ takúto súvislosť nepotvrdili.
Doterajšie analýzy skôr naznačujú, že išlo o hlboké tektonické zemetrasenie, ktoré vzniklo v rámci geologických procesov v zemskej kôre.
Aj preto sa napriek pomerne vysokej magnitúde udalosť neprejavila ničivými následkami. Namiesto katastrofy tak vznikol skôr nezvyčajný jav – silný, no veľmi hlboký otras, ktorý sa šíril na veľké vzdialenosti, no na povrchu zanechal len minimálne stopy.
