Slovensko už druhý rok uťahuje opasky, no výsledok stále nevidno v plnej sile. Konsolidácia sa neskončí politickým sloganom, ale až vtedy, keď štát dostane deficit pod tri percentá HDP a presvedčí trhy aj Brusel, že vie držať verejné financie pod kontrolou.
Konsolidácia na Slovensku sa zmenila na slovo, ktoré ľudí unavuje. Vláda ho opakuje pri každom balíčku, domácnosti ho cítia v cenách a podnikateľom sa obracajú oči. Podstata je však jednoduchá. Štát dlhodobo míňa viac, než vyberie. A tento rozdiel už nemôže lepiť len ďalším dlhom. Preto Slovensko skončilo v nadmernom deficite a Rada EÚ od nás a našej vlády žiada, aby sme tento stav zvládli do roku 2027.
Vláda si v strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne nastavila cestu, podľa ktorej má deficit klesnúť z úrovne okolo piatich percent až na 2,2 percenta HDP v roku 2028. Hrubý dlh by sa mal pohybovať tesne nad hranicou 60 % HDP. To je moment, keď by sa dalo hovoriť o konci najtvrdšej fázy konsolidácie. Nie preto, že politici vyhlásia víťazstvo, ale preto, že čísla začnú konečne fungovať.
Vláda šetrí, ale príliš často siaha po najľahšej ceste
Súčasná vláda Roberta Fica začala konsolidovať verejné financie v roku 2024. Dôvod bol jednoduchý. Slovensko patrilo medzi krajiny s najvyšším deficitom v Európskej únii. Deficit verejných financií sa pohyboval okolo 5 až 6 percent HDP. Európska komisia preto spustila voči Slovensku procedúru nadmerného deficitu. Vláda musela reagovať. Kabinet predstavil postupne viacero konsolidačných balíkov:
Prvý konsolidačný balík 2024: prvé škrty
Prvý balík vláda predstavila krátko po nástupe. Opatrenia mali znížiť deficit približne o jedno percento HDP. Štát zvýšil niektoré dane a zrušil viaceré výnimky. Zároveň obmedzil niektoré výdavky štátu. Deficit síce mierne klesol, ale verejné financie sa zásadne nezlepšili.
Veľká konsolidácia 2025: najtvrdšie opatrenia
Druhý balík predstavoval najväčší zásah do rozpočtu za posledné roky. Vláda ním chcela zlepšiť rozpočet približne o dve miliardy eur. Najvýraznejšie opatrenia zasiahli daňový systém. Vláda zároveň mierne obmedzila rast výdavkov štátu. Kritici však upozorňujú, že väčšina konsolidácie stojí na vyšších daniach. Štrukturálne reformy štátu postupujú pomaly.
Konsolidácia 2026: tlak sa zvyšuje a ľudia strácajú dych
Tretí balík vláda predstavila v roku 2025 pre rozpočet na rok 2026. Cieľ ostáva rovnaký. Postupne znižovať deficit a stabilizovať dlh. Opatrenia sa zameriavajú najmä na ďalšie príjmy rozpočtu a kontrolu výdavkov. Kabinet tvrdí, že bez týchto krokov by deficit zostal vysoko nad hranicou európskych pravidiel.
Problém je však inde. Štát vyberá viac, ale pomalšie mení vlastné fungovanie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že doterajšie opatrenia sa vo veľkej miere opierali o vyššie daňové sadzby, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Inými slovami, vláda konsoliduje, ale zároveň dusí rast, z ktorého by neskôr mohla vyberať viac bez ďalšieho zvyšovania daní. To je slabina celej stratégie.
Kedy to teda skončí? A čo musí vláda splniť
Realistická odpoveď znie: nie skôr ako v roku 2027, skôr však v roku 2028. Formálne sa konsolidácia skončí, keď Slovensko zíde z procedúry nadmerného deficitu a stlačí schodok pod tri percentá HDP. Prakticky sa však skončí až vtedy, keď sa dlh prestane zvyšovať a vláda nebude každý rok hasiť rozpočet novými daňami.
- Ak vláda ostane len pri daniach, ľudia budú platiť viac a štát sa veľmi nezmení.
- Ak však pridá skutočné reformy výdavkov, zdravotníctva, úradov a samosprávy, konsolidácia môže mať koniec aj zmysel.
- Zatiaľ sme skôr v polovici cesty než pri cieli.
Súčasná konsolidácia vlády Roberta Fica má jasný cieľ. Znížiť deficit verejných financií a dostať Slovensko z procedúry nadmerného deficitu. Samotný cieľ však nikto nespochybňuje. Otázky vyvoláva spôsob, akým sa ho vláda snaží dosiahnuť. Konsolidácia si musí poradiť s troma zásadnými problémami, ktoré môžu oslabiť výsledok celej stratégie.
Slovenská ekonomika rastie pomalšie než v minulosti. Priemysel zápasí so slabším dopytom a investície stagnujú. Konsolidácia v takomto období prináša riziko ďalšieho spomalenia ekonomiky. Vyššie dane a úsporné opatrenia môžu oslabiť spotrebu aj investície. Ekonomická história ukazuje, že najúspešnejšie konsolidácie prichádzajú v čase silného rastu. Slovensko však dnes takúto výhodu nemá.
