Prezident SR Peter Pellegrini chce otvoriť odbornú a politickú diskusiu o zavedení pojmu “stav ohrozenia” do našej ústavy. Ten by mal jasne zadefinovať úlohu našich ozbrojených síl v situáciách, ktoré nie sú priamym vojenským ohrozením, ale môžu znamenať riziko pre život spoločnosti. Na doplnení legislatívy našiel prezident republiky zhodu aj s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD).
Naše právo dnes pozná len stav mieru, núdzový stav, výnimočný stav a stav vojny. Súčasný vývoj však ukazuje, že aj krajinám, ktoré nie sú vo vojne, môže hroziť nebezpečenstvo. Môže ísť napríklad o dronový útok alebo teroristický útok.
“Vzhľadom na to, aké nové hrozby môžu hroziť Slovenskej republike alebo celému nášmu regiónu, je nutné hovoriť aj o nejakom medzníku medzi časom mieru a časom vojny, kedy je a bolo by možné použiť Ozbrojené sily SR na obranu či už kritickej infraštruktúry alebo aj ako reakciu na prípadné ohrozenia, ktoré sami o sebe ešte nepredstavujú vojenský útok na našu krajinu, ale predstavujú jasnú hrozbu,” vysvetlil zámer novej legislatívy prezident Pellegrini.
Okrúhly stôl o “stave ohrozenia”
Prezident chce o zavedení pojmu “stav ohrozenia” v najbližších týždňoch hovoriť s odborníkmi, ale aj s politikmi naprieč politickým spektrom. Takáto zmena totiž musí byť zakotvená v ústave a na jej schválenie bude treba v Národnej rade SR 90 hlasov.
“Táto téma musí byť apolitická a nemá pripravovať Slovenskú republiku na nejaký vojnový konflikt, ale na nejakú hrozbu,” doplnil prezident SR s tým, že vláda v mierovom stave nemôže nasadzovať ozbrojené sily ani techniku tak flexibilne, aby mohla na neočakávané bezpečnostné hrozby okamžite reagovať.
“Hlavná zmena má nastať v použití prostriedkov, ktoré majú k dispozícii ozbrojené sily,” dodal minister obrany Kaliňák.
Nasadzovanie ozbrojených síl je problematické aj pri ochrane hraníc, lebo vojaci robia len istú formu asistencie policajnému zboru.
“Pretože ak raz nastane mier na Ukrajine, tak rovnako ako pre 20 rokmi z Juhoslávie hrozí veľké riziko proliferácie, teda pašovanie zbraní, ktoré sú neregistrované spolu so skupinami, ktoré by chceli začať páchať nejakú organizovanú činnosť v západnej Európe a pod. A to je potrebné zastaviť,” myslí si R. Kaliňák.
Prioritou musia byť stabilné dodávky ropy a plynu
Bezpečnostné hrozby nie sú jediné, s ktorými sa krajiny musia vyrovnať. Ak bude konflikt na Blízkom východe pokračovať, svet bude čeliť nedostatku ropy a plynu a ich vysoké ceny môžu spôsobiť kolaps svetovej ekonomiky. Na riešenie otázok týkajúcich sa dodávok ropy vyzvala P. Pellegriniho aj koaličná SNS.
„V čase hroziacej energetickej krízy a problémov s dodávkami ropy vyzýva SNS prezidenta, aby ako hlava štátu kontaktoval prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského a urobil všetko pre to, aby sa dodávky ruskej ropy do spoločnosti Slovnaft obnovili,“ uviedla v stanovisku SNS.
“Maximálne podporujem vládu v jej snahe zabezpečiť stabilné dodávky ropy na Slovensko cez ropovod Družba za dobré ceny… priorita musí byť, pokiaľ sa to len bude dať, snažiť sa obnoviť dodávky ropy cez ropovod Družba smerom na Slovensko a myslím si, že dnes ten dopyt po relatívne lacnej rope a stabilných dodávkach zo strany Ruskej federácie narastá nielen na Slovensku a v Maďarsku, ale už sa ozývajú aj iné krajiny EÚ,” vyhlásil na tlačovej besede P. Pellegrini.
Okrem zabezpečenia dodávok ropy a plynu prezident Pellegrini navrhuje vláde, aby pripravila aj účinné fiškálne opatrenia na zastropovanie alebo reguláciu rastúcich cien pohonných hmôt.
