Patríte k ľuďom, ktorí vyskočia z postele s prvými lúčmi slnka a cítia sa najproduktívnejšie dopoludnia? Ak sa identifikujete ako „ranné vtáča“, máme pre vás mimoriadne priaznivú správu. Najnovšie vedecké poznatky naznačujú, že tento prirodzený biorytmus môže byť spojený s až o pätinu nižšou pravdepodobnosťou rozvoja obávaného neurodegeneratívneho ochorenia – amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS).
Amyotrofická laterálna skleróza je zriedkavé, no progresívne ochorenie, ktoré útočí na motorické neuróny v mozgu a mieche. Pacienti s touto diagnózou postupne strácajú kontrolu nad svojím svalstvom, čo vedie k strate mobility, schopnosti rozprávať, prehĺtať a nakoniec aj dýchať. Keďže priemerná dĺžka dožitia po zistení choroby sa pohybuje v rozmedzí dvoch až piatich rokov, každé zistenie o prevencii má pre medicínu nesmiernu cenu.
Rozsiahly výskum s jasným posolstvom
Predbežné výsledky štúdie, ktorú koncom februára 2026 publikoval tím pod vedením Hongfu Liho z univerzity v čínskom Hangzhou, prinášajú nový pohľad na prevenciu. Dáta budú oficiálne prezentované na blížiacom sa prestížnom kongrese American Academy of Neurology v Chicagu. Hoci vedci zatiaľ nehovoria o priamej príčinnej súvislosti, štatistická asociácia je viac než zaujímavá.
Výskum pracoval s obrovskou vzorkou viac ako pol milióna dobrovoľníkov s priemerným vekom 57 rokov. Vedci ich sledovali dlhých 14 rokov. Počas tohto obdobia ochorelo na ALS 675 účastníkov.
Súboj chronotypov: Slnko verzus mesiac
Kľúčovým pojmom štúdie bol chronotyp – naše vrodené nastavenie vnútorných hodín, ktoré určuje, kedy sme bdelí a kedy unavení. Vedci rozdelili účastníkov do dvoch hlavných skupín:
- Ranný chronotyp (ranné vtáčatá): Ľudia preferujúci skorý spánok a skoré vstávanie.
- Večerný chronotyp (nočné sovy): Jedinci, ktorých aktivita vrcholí neskoro večer a rána sú pre nich náročné.

Po dôkladnej analýze, pri ktorej boli zohľadnené faktory ako vek, pohlavie či BMI, vyšiel jasný víťaz. U ranných typov bolo riziko vzniku ALS o 20 % nižšie v porovnaní s nočnými sovami. Zdá sa, že zladenie životného tempa s prirodzeným denným svetlom má na nervovú sústavu ochranný účinok.
Pohyb a zlatá stredná cesta spánku
Okrem času vstávania zohrávala dôležitú úlohu aj dĺžka odpočinku a fyzická aktivita.
- Ideálny spánok: Najnižšie riziko vykazovali ľudia, ktorí spali stabilne šesť až osem hodín. Extrémy – príliš krátky alebo nadmerne dlhý spánok – pôsobili naopak rizikovo.
- Aktívny životný štýl: Pravidelný pohyb sa ukázal ako ešte silnejší spojenec. Fyzicky aktívni jedinci mali riziko ALS nižšie o neuveriteľných 26 %.
„Náš výskum naznačuje, že režim rešpektujúci cirkadiánny rytmus a dostatok pohybu súvisia so zdravím motorických neurónov,“ vysvetľuje autor štúdie Hongfu Li. Hoci mechanizmus tohto javu si vyžaduje ďalšie skúmanie, úprava životného štýlu smerom k rannému vstávaniu a pravidelnému športu sa javí ako dostupná stratégia, ktorou môžeme posilniť odolnosť nášho mozgu.


