Vedci už dávno skúmajú jeden z najpozoruhodnejších orgánov ženské tela a to maternicu. Počas menštruácie sa každý mesiac z nej odlúči vrchná vrstva, pričom už o pár dní je táto vrstva obnovená. A to bez vzniku jaziev, informuje SITA! Práve preto sa vedci rozhodli skúmať detailne menštruačnú krv, konkrétne jednu z jej zložiek – menštruačnú plazmu!
Práve kvôli rýchlej regenerácii tkaniva sa vedci začali zaoberať menštruačnou krvou. „Oprava tkanív po poškodení je nevyhnutná pre ich správnu funkciu. Obnova sliznice maternice po menštruácii je cyklickým príkladom rýchlej a bezjazvovej opravy, ktorá trvá približne tri až päť dní,“ priblížil autor štúdie Dr. Jemmy Evans z Hudson Institute of Medical Research v Melbourne. Iné je to v prípade poranenia kože, kde hojenie rany trvá dva týždne. Naopak pri chronických ranách sa môže liečba predĺžiť na mesiace, či roky.
Ako uvádza SITA, odborníci sa pokúsili preniesť jedinečné prostredie rýchlej obnovy typické pre sliznicu maternice do kože, kde je hojenie výrazne pomalšie. Menštruačná krv totiž výrazne zrýchľuje hojenie kožných buniek. Stimuluje totiž obnovu povrchovej vrstvy kože v modeloch ľudskej kože aj v experimentoch na prasacej koži.
Z menštruačnej tekutiny oddelili plazmu, ktorá pôsobí na hojenie rán rýchlejšie a priaznivejšie, ako klasická krvná plazma. Poranené bunky sa pri teste zahojili do 24 hodín, pričom ide o skutočne šokujúce zistenie. Krvnej plazme sa za rovnaký čas podarilo zregenerovať len 40 percent kožných buniek.
Aký je teda rozdiel medzi krvnou a menštruačnou plazmou? Zásadný! Na hojenie rán totiž vplýva to, ako tieto dve tekutiny reagujú na zápal. Kým pri klasickom hojení sa vytvárajú jazvy, menštruačná plazma dokáže obnoviť tkanivo a minimalizuje riziko zjazvenia kože.
Kým mnohé ženy na menštruačnú krv nazerajú ako na niečo odporné, ide priam o zázračnú tekutinu. Obsahuje totiž viaceré látky ako cytokíny, chemokíny, či enzýmy, ktoré sú uvoľňované bunkami sliznice maternice, píše SITA. Práve tieto zložky sa podieľajú na procese hojenia, pričom zabezpečujú presun buniek do miesta poškodenia, kde sa prichytia a vytvoria ochranný povrch.
Zdá sa, že menštruačná tekutina bude jedným z kľúčových nástrojov regeneratívnej medicíny, keďže obnovuje tkanivá a zároveň potláča zápal. Ako sa však dá krv zachytávať? Jednoducho! Pomocou menštruačných kalíškov. Ako ďalej informuje SITA, bunky z menštruačnej krvi majú vyššiu schopnosť migrácie než kmeňové bunky z pupočníkovej krvi a tak sa omnoho rýchlejšie presunú do miesta poškodenia kože. Vynikajú aj protizápalovými účinkami a to aj v prípade rán, ktoré sú silne zapálené a zle sa hoja. Kedy sa však začne využívať menštruačná plazma aj v praxi však nie je známe. Bude sa musieť vykonať ešte veľa výskumov, no je zrejmé, že táto plazma má veľký potenciál poradiť si s ranami rôzneho druhu.
