Napätie na Blízkom východe sa dramaticky stupňuje. Irán hrozí útokmi na ekonomické centrá v Perzskom zálive, drony zasahujú energetickú infraštruktúru a ropné tankery v irackých vodách zachvátili požiare. Konflikt sa zároveň prenáša aj priamo medzi Irán a Izrael, pričom do bojov sa zapájajú regionálni spojenci aj globálne mocnosti.
Iránska armáda signalizuje ďalšie rozšírenie konfliktu. Podľa iránskej agentúry Tasním sa v nasledujúcej fáze vojenských operácií chce Teherán zamerať aj na ekonomické centrá a banky v štátoch Perzského zálivu, píše TASR.
Irán rozširuje zoznam cieľov
Na kanáli agentúry na Telegrame sa objavil zoznam „budúcich cieľov Iránu“. Okrem finančných inštitúcií obsahuje aj regionálne pobočky amerických technologických gigantov pôsobiacich na Blízkom východe – medzi nimi Amazon, Google, Microsoft, IBM, Oracle či Nvidia.
„S rozšírením regionálnej vojny na vojnu zameranú na infraštruktúru sa okruh potenciálnych cieľov Iránu postupne rozširuje,“ uviedla agentúra Tasním bez bližšieho vysvetlenia zdroja informácií.
Spoločnosť Amazon zároveň oznámila, že iránske drony v uplynulých dňoch zasiahli dve jej dátové centrá v Spojených arabských emirátoch a ďalšie v Bahrajne.
Útoky dronmi a raketami zasahujú celý región
Bezpečnostné zložky v krajinách Perzského zálivu v posledných hodinách zaznamenali viacero útokov.
V Bahrajne úrady vo štvrtok (12. marca) vyzvali obyvateľov niektorých miest, aby nevychádzali z domov a preventívne zatvorili okná aj ventilačné otvory. Varovanie prišlo po útoku na zásobníky ropných produktov v guvernoráte Muharrak, kde vypukol rozsiahly požiar.
Saudská Arábia oznámila, že protivzdušná obrana zničila dron smerujúci k diplomatickej štvrti v Rijáde a ďalšie bezpilotné lietadlo zachytila na východe krajiny.
Podobnú situáciu hlásil aj Kuvajt, ktorého protivzdušná obrana zneškodnila niekoľko dronov pravdepodobne prichádzajúcich z Iránu.
Výbuchy v irackých vodách
K ďalšiemu incidentu došlo v irackých vodách, kde člny naložené výbušninami narazili do dvoch zahraničných ropných tankerov prevážajúcich irackú ropu. Podľa irackých bezpečnostných zdrojov útočné plavidlá patrili Iránu, uviedla Reuters.
Pri útoku zahynul najmenej jeden člen posádky a viac než dvadsať ľudí museli z lodí evakuovať. Po zrážke sa na tankerových plavidlách rozhorel požiar, ktorý hasiči stále nedokázali úplne uhasiť.
V dôsledku narastajúceho napätia v Perzskom zálive bol v irackých výsostných vodách napadnutý ropný tanker. Zdroj: X/Global Network News
Iracká štátna televízia informovala, že z napadnutých lodí sa podarilo zachrániť 38 ľudí, pričom po ďalších členoch posádky sa pátra. Bezpečnostné zložky incident označili za „akt sabotáže“.
Po útoku Iránom podozrivom z útoku Irak dočasne zastavil prevádzku ropných prístavov.
Dronový útok v Dubaji a požiare v ománskom prístave
Irán tvrdí, že jeho útočný dron zasiahol výškovú budovu v Dubaji, ktorá údajne slúžila ako ubytovanie pre amerických vojakov, informovala agentúra AFP.
Iránsky dron narazil do mrakodrapu Address Creek Harbour v hlavnom meste Spojených arabských emirátov a zničil 57. poschodie. Táto oblasť je tradičným domovom amerických vojenských dôstojníkov. Zdroj: X/Isabella Liberman
Iránska štátna televízia uviedla, že vo výškovej budove „slúžiacej ako úkryt pre amerických vojakov, ktorí zaútočili na Irán, vypukol požiar“.
Úrady v Dubaji však oznámili, že oheň sa podarilo rýchlo dostať pod kontrolu a nikto neutrpel zranenia.
Dronové útoky zaznamenal aj Omán. V prístavnom meste Salála zasiahli niektoré bezpilotné lietadlá sklady s palivom, čo vyvolalo rozsiahle požiare v dvoch zásobníkoch. Úrady hlásia materiálne škody, no bez obetí.
Spoločný útok Iránu a Hizballáhu na Izrael
Napätie sa prenieslo aj priamo medzi Irán a Izrael. Iránske revolučné gardy oznámili, že spolu s libanonským hnutím Hizballáh uskutočnili koordinovaný útok na izraelské územie.
„Spoločná a integrovaná operácia“ podľa vyhlásenia zahŕňala iránsky raketový úder a zároveň raketové a dronové útoky Hizballáhu.
Terčom sa stalo viac než 50 cieľov vrátane vojenských základní v Haife, Tel Avive a Beer Ševe. Útoky údajne smerovali aj na americké základne v Saudskej Arábii a Jordánsku.
Izraelská armáda potvrdila, že zaznamenala rakety smerujúce z Iránu, a vyzvala obyvateľov ohrozených oblastí, aby sa ukryli v krytoch. Sirény sa rozozvučali aj v Jeruzaleme, kde bolo krátko po polnoci počuť výbuchy.
Na videu je zachytený moment, keď hnutie Hizballáh vypálilo približne 100 rakiet smerom na sever Izraela, pričom miestnym obyvateľom úrady nariadili, aby zostali v protileteckých krytoch. Zdroj: X/Breaking911
Po útoku izraelská armáda oznámila, že spustila „rozsiahlu vlnu útokov“ na iránsku metropolu Teherán.
Tvrdé vyhlásenia z Teheránu: „Zostať môže len jeden“
Konflikt sprevádzajú aj ostré politické vyhlásenia. Hlavný vojenský poradca nového najvyššieho vodcu Iránu Modžtabu Chameneího vyhlásil, že Izrael a Irán nemôžu na Blízkom východe existovať súčasne.
„Na Blízkom východe nemôžu koexistovať Izrael a Irán. Zostať môže len jeden z nich. Ten, ktorý zostane, je Irán, a ten, ktorý bude zničený, je nepochybne sionistický režim,“ povedal Jahjá Rahím Safáví v štátnej televízii.
Zároveň ostro kritizoval amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého označil za „najskorumpovanejšieho a najhlúpejšieho prezidenta“ Spojených štátov a „stelesnenie Satana“.
Spor aj na pôde OSN
Teherán sa zároveň dostal do konfliktu s Bezpečnostnou radou OSN, ktorá prijala rezolúciu požadujúcu okamžité zastavenie iránskych útokov na štáty Perzského zálivu.
Iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Íravání rozhodnutie ostro kritizoval.
„Dnešný krok predstavuje očividné zneužitie mandátu Bezpečnostnej rady na presadzovanie politických cieľov určitých členov,“ vyhlásil na pôde OSN.
Rezolúcia, ktorú navrhol Bahrajn, vyzýva Irán, aby zastavil útoky na Bahrajn, Kuvajt, Omán, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty a Jordánsko.
Irán však tvrdí, že jeho údery sú reakciou na vojenskú operáciu Izraela a Spojených štátov proti islamskej republike.
