Konflikt na Blízkom východe môže opäť zamiešať kartami v európskej ekonomike. Podľa člena Rady guvernérov Petra Kažimíra by rast cien energií spôsobený vojnou s Iránom mohol urýchliť rozhodnutie Európskej centrálnej banky zvýšiť úrokové sadzby. Hoci centrálna banka zatiaľ neplánuje okamžitý zásah, riziko opätovného rastu inflácie podľa neho výrazne stúpa.
Podľa Kažimíra je eurozóna momentálne v relatívne stabilnej pozícii a na najbližšom zasadnutí ECB nie je nutné prijímať nové opatrenia. Zároveň však upozorňuje, že spomienky na prudký nárast cien z roku 2022 stále ovplyvňujú správanie firiem aj zamestnancov. Firmy môžu rýchlejšie premietať vyššie náklady do cien a pracovníci zas častejšie požadovať rast miezd. Informuje o tom portál Bloomberg.
ECB zatiaľ vyčkáva, ale je pripravená konať
Peter Kažimír, ktorý je zároveň guvernérom Národnej banky Slovenska, upozornil, že hoci momentálne nie je dôvod na okamžitú reakciu, situácia sa môže rýchlo zmeniť. „Zatiaľ musíme zostať pokojní,“ povedal Kažimír v rozhovore vo Frankfurte. „Povedal by som však, že reakcia ECB môže byť bližšie, než si mnohí myslia.“
Zároveň zdôraznil, že nechce špekulovať o konkrétnych termínoch. „Nechcem špekulovať o apríli alebo júni. Budeme však pripravení konať, ak to bude potrebné.“
Trhy počítajú s rastom sadzieb
Finančné trhy už začali počítať s tým, že konflikt na Blízkom východe môže zvýšiť ceny energií a tým aj inflačné tlaky v Európe. Investori preto zvyšujú stávky na to, že ECB ešte tento rok pristúpi k zvýšeniu úrokových sadzieb.
Kým americký prezident Donald Trump tvrdí, že vojna by sa mohla skončiť „veľmi skoro“, obchodníci s dlhopismi sú opatrnejší. Spomienky na prudké zdražovanie v roku 2022 sú totiž stále čerstvé.
Po Kažimírových vyjadreniach sa očakávania trhu ešte posilnili. Pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb do júna sa vyšplhala približne na 60 percent a šanca na ďalšie zvýšenie do konca roka sa pohybuje okolo 35 percent.
Predstavitelia ECB si uvedomujú, že pokrok v boji proti inflácii môže byť ohrozený. Vojna na Blízkom východe by totiž mohla zopakovať scenár z čias ruskej invázie na Ukrajinu.
Prezidentka ECB Christine Lagarde zdôraznila, že centrálna banka urobí všetko pre to, aby sa podobná situácia neopakovala. „Urobíme všetko potrebné na to, aby inflácia zostala pod kontrolou a aby Francúzi aj ostatní Európania nezažili rovnaké zdražovanie, aké sme videli v rokoch 2022 a 2023,“ uviedla.
Firmy môžu zdražovať rýchlejšie
Podľa Kažimíra sa situácia zhoršovala už pred vypuknutím konfliktu s Iránom. Ceny služieb zostávajú vysoké, ceny tovarov neklesajú tak rýchlo, ako sa očakávalo, a ziskové marže firiem rastú. „Rovnováha rizík v oblasti inflácie sa jasne posunula smerom nahor,“ upozornil. „Na diskusie o tom, že by inflácia mohla byť príliš nízka, môžeme zabudnúť.“
Znepokojenie vyvolávajú aj očakávania spotrebiteľov a firiem. Tie sú totiž často prvým signálom dlhodobejších inflačných tlakov. „Podniky si stále pamätajú roky vysokej inflácie a je pravdepodobné, že budú vyššie náklady prenášať na zákazníkov oveľa rýchlejšie než v roku 2022,“ vysvetlil. „A ľudia budú zároveň rýchlejšie žiadať vyššie mzdy než v minulosti.“
Ak by sa začali prejavovať takzvané sekundárne efekty inflácie – napríklad rast miezd vyvolaný zdražovaním – centrálna banka by mohla pristúpiť k zvýšeniu sadzieb. Podľa Kažimíra je ECB dnes v lepšej pozícii než pred niekoľkými rokmi. V roku 2022 totiž centrálnej banke zväzovali ruky doznievajúce programy kvantitatívneho uvoľňovania a záväzky udržiavať uvoľnenú menovú politiku. „Ak to bude potrebné, môžeme reagovať rýchlejšie,“ povedal. „Musíme byť flexibilní a poučili sme sa z minulosti.“
Zároveň naznačil, že nové ekonomické prognózy ECB nie sú podmienkou pre prípadné zvýšenie sadzieb. „Nemám problém so zvýšením sadzieb aj bez nových prognóz. Jedno je však jasné – úvahy o ďalšom znižovaní sadzieb sú momentálne úplne mimo hry.“
Ostatní predstavitelia ECB vyzývajú na pokoj
Podobný postoj zaujímajú aj ďalší predstavitelia centrálnej banky. Prezident nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel zdôraznil potrebu opatrnosti. „Ak sa ukáže, že rast cien energií sa premietne do širšej spotrebiteľskej inflácie v strednodobom horizonte, Rada guvernérov ECB bude konať rozhodne a včas,“ uviedol.
Francúzsky guvernér François Villeroy de Galhau je zatiaľ opatrnejší. „Podľa aktuálnej situácie si nemyslím, že by sme mali teraz zvyšovať sadzby.“
Viceprezident ECB Luis de Guindos dodal, že dopady vojny na európsku ekonomiku budú závisieť najmä od jej trvania a intenzity. „Musíme si zachovať chladnú hlavu a nereagovať prehnane.“
Kažimír zároveň upozornil vlády európskych krajín, aby boli opatrné pri pomoci domácnostiam a firmám s vysokými cenami energií. „Niet pochýb o tom, že vlády prídu s rôznymi nápadmi, ako ľuďom a firmám uľaviť,“ povedal. „Odporúčal by som však, aby takáto pomoc bola veľmi presne cielená a časovo obmedzená. V minulosti sa to však zvyčajne nestávalo.“
Napriek napätiu zostáva podľa neho výhľad hospodárskeho rastu pomerne pozitívny a obavy zo stagflácie zatiaľ nepovažuje za zásadné.
Lagarde chce dokončiť svoj mandát
Na záver sa Kažimír vyjadril aj k špekuláciám o budúcnosti prezidentky ECB Christine Lagarde. Podľa neho dala jasne najavo, že chce dokončiť celé funkčné obdobie. „Jasne povedala, že je odhodlaná dokončiť svoj mandát – bol to pre nás veľmi jasný odkaz,“ uviedol. „Ak sa v budúcnosti niečo zmení, budeme to riešiť. Teraz však nie je čas na špekulácie.“
Podľa Kažimíra Európa v súčasnej situácii potrebuje stabilné vedenie. „Európske inštitúcie potrebujú v tomto období silné líderstvo. Pochybnosti o tom, či niekto zostane vo funkcii alebo nie, nie sú dobré.“
