Technický stav mostov na regionálnych komunikáciách sa podľa kontrolórov dlhodobo zhoršuje. Takmer 40 percent z nich patrí medzi najhoršie hodnotené v rámci stavebno-technickej klasifikácie. Aj keď sa stav samotných ciest v posledných rokoch mierne zlepšil, samosprávne kraje čelia nedostatku financií na komplexnú obnovu infraštruktúry.
Najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR ukázala, že mostná infraštruktúra na regionálnych cestách sa postupne zhoršuje. V roku 2024 sa takmer dve pätiny mostov nachádzali v troch najhorších kategóriách stavebno-technického hodnotenia.
Z celkového počtu 5387 mostov evidovaných na cestách v správe vyšších územných celkov bolo až 2062 v zlom alebo veľmi zlom stave. Kontrolóri zároveň upozornili na výrazný nárast počtu mostov, ktoré sú klasifikované ako havarijné. Kým v roku 2017 ich bolo sedem, o sedem rokov neskôr už ich počet stúpol na 34.
Podľa kontrolného úradu ide o dlhodobý trend, ktorý potvrdzuje aj vývoj na mostoch nachádzajúcich sa na cestách I. triedy vo vlastníctve štátu.
Regionálne cesty spravujú samosprávne kraje
Cestnú sieť II. a III. triedy spravujú samosprávne kraje, ktoré majú vo vlastníctve rozsiahlu infraštruktúru. Spolu ide o približne 13.900 kilometrov komunikácií.
Z toho takmer 3600 kilometrov tvoria cesty II. triedy a viac ako 10.300 kilometrov cesty III. triedy. Na týchto komunikáciách sa nachádzajú tisíce mostov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou regionálnej dopravy.
Rozsah spravovanej infraštruktúry sa medzi jednotlivými krajmi výrazne líši. Najmenší objem komunikácií má Bratislavský samosprávny kraj, ktorý spravuje približne 523 kilometrov ciest a 129 mostov. Na opačnom konci rebríčka je Prešovský samosprávny kraj s viac než 2400 kilometrami ciest a vyše 1200 mostmi.
Hoci mosty predstavujú čoraz väčší problém, celkový stav regionálnych ciest sa v posledných rokoch mierne zlepšil. Kontrolóri poukázali na to, že medzi rokmi 2021 až 2024 došlo k určitým pozitívnym zmenám.
V roku 2024 sa približne 8663 kilometrov z celkovej dĺžky takmer 13.911 kilometrov regionálnych ciest nachádzalo v dvoch najlepších kategóriách technického hodnotenia.
Tento vývoj však neznamená zásadné zlepšenie celej siete. Opravy sa realizujú len na niektorých úsekoch, zatiaľ čo iné časti komunikácií postupne degradujú.
Financie nestačia na rozsiahlu modernizáciu
Kontrola zároveň potvrdila, že finančné možnosti samosprávnych krajov nedokážu pokryť rozsah potrebných opráv. Aj keď kraje využívajú vlastné zdroje, bankové úvery či finančné prostriedky z európskych fondov, tieto zdroje postačujú najmä na základnú údržbu.
Podľa kontrolórov dokážu samosprávy v súčasnosti skôr udržiavať existujúci stav než systematicky zlepšovať kvalitu celej cestnej siete. Situáciu môže v budúcnosti ešte skomplikovať očakávaný pokles európskych fondov, ktoré dnes tvoria významnú časť investícií.
Správcovia regionálnych komunikácií vynakladajú každoročne značné sumy na prevádzku a údržbu. V kontrolovanom období dosahovali bežné výdavky približne 150 miliónov eur ročne.
Viac než polovica týchto prostriedkov smerovala na zimnú údržbu ciest, kosenie vegetácie alebo čistenie krajníc. Na väčšie opravy povrchov vozoviek zostávalo výrazne menej financií – v priemere necelých 32 miliónov eur ročne.
Investičné výdavky na modernizáciu ciest a mostov predstavovali približne 104 miliónov eur ročne. Približne dve pätiny tejto sumy pochádzali z fondov Európskej únie.
Kontrolóri upozorňujú na systémový problém
Podľa predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho je potrebné pristúpiť k systémovým zmenám, inak bude čoraz ťažšie zabezpečiť bezpečnú prevádzku cestnej infraštruktúry.
Jedným z problémov je aj financovanie presunov inžinierskych sietí pri rekonštrukcii ciest. V súčasnosti totiž náklady na prekládku plynovodov, elektrických vedení či iných sietí často znášajú samosprávy, hoci ich vlastníkmi sú energetické alebo súkromné spoločnosti.
Kontrolóri preto navrhujú upraviť pravidlá tak, aby náklady na presun alebo zmenu trasy týchto sietí hradili ich vlastníci, a nie verejné rozpočty krajských samospráv.
Najvyšší kontrolný úrad zároveň odporučil parlamentu, aby od vlády požadoval návrh stabilného systému financovania ciest a mostov. Podľa kontrolórov by Slovensko mohlo využiť aj skúsenosti zo zahraničia, kde existujú rôzne modely dlhodobého financovania infraštruktúry.
Samosprávnym krajom odporučili aktívnejšie hľadať nové zdroje financovania a zároveň posilňovať vlastné kapacity na údržbu ciest. Jednou z možností môže byť aj väčšia spolupráca medzi jednotlivými regiónmi.
Kontrolóri upozorňujú, že bez systémových riešení sa môže technický stav mostov a ciest na regionálnej úrovni postupne zhoršovať, čo by mohlo mať negatívny dopad na bezpečnosť dopravy aj na rozvoj regiónov.
