Napätie na Blízkom východe začína zasahovať aj do ekonomických úvah európskych centrálnych bankárov. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra by vývoj vojny v Iráne a jej dopady na ceny mohli urýchliť rozhodnutie Európskej centrálnej banky o zvýšení úrokových sadzieb.
V rozhovore pre agentúru Bloomberg upozornil, že inflácia by sa mohla opäť dostať pod tlak. Konflikt by totiž mohol znovu zdražiť energie a zvýšiť náklady pre firmy aj domácnosti. Informuje portál o Peniazoch.
ECB zatiaľ konať nemusí
Podľa Kažimíra je Európska centrálna banka v súčasnosti stále v relatívne komfortnej pozícii. Na najbližšom zasadnutí podľa neho nie je nevyhnutné prijímať okamžité rozhodnutia.
„Zatiaľ musíme zostať pokojní,“ povedal Kažimír v rozhovore vo Frankfurte, hoci „by som povedal, že reakcia ECB je potenciálne bližšie, než si mnohí myslia.“
Dodáva, že konkrétny termín prípadného kroku nechce predvídať. „Ale budeme pripravení konať, ak to bude potrebné.“
Trhy už reagujú
Finančné trhy doteraz počítali s tým, že ECB by mohla úrokové sadzby zvýšiť najskôr v júni alebo ešte neskôr. Investori predpokladajú, že rast cien energií v dôsledku konfliktu by mohol centrálnu banku prinútiť reagovať.
V pondelok sa očakávania mierne zmiernili po tom, ako Donald Trump vyhlásil, že vojna by sa mohla „čoskoro“ skončiť. Trhy následne počítali približne s dvoma štvrťpercentnými zvýšeniami sadzieb počas roku 2026.
Po Kažimírových vyjadreniach sa však očakávania opäť posunuli. Pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb už do júna vzrástla na približne 60 percent a šanca na ďalší krok do konca roka sa pohybuje okolo 35 percent.
Reakcia na dlhopisových a akciových trhoch
Zmenené očakávania sa rýchlo premietli aj do pohybov na finančných trhoch. Ceny nemeckých štátnych dlhopisov klesli, najmä pri krátkodobých splatnostiach citlivých na menovú politiku.
Výnos dvojročných dlhopisov sa zvýšil o deväť bázických bodov na úroveň 2,35 percenta. Zároveň sa prehĺbil pokles futures kontraktov na akciový index Euro Stoxx 50, ktorý sa dostal približne na jedno percento straty.
Inflácia môže opäť zrýchliť
Predstavitelia ECB síce vyzývajú na trpezlivosť, no zároveň priznávajú, že pokrok v boji proti inflácii je ohrozený. V eurozóne sa pred štyrmi rokmi inflácia dostala nad 10 percent a návrat k stabilite stále nie je definitívny.
„Situácia je veľmi nestála – dokonca dramatická – a panika na trhoch a medzi politikmi môže predstavovať riziko,“ povedal Kažimír.
Podľa neho sa riziká inflácie posúvajú smerom nahor. „Na všetky diskusie o inflácii pod cieľom môžeme zabudnúť.“
Firmy aj zamestnanci reagujú rýchlejšie
Guvernér upozorňuje, že podniky aj domácnosti si stále pamätajú obdobie prudkého zdražovania z roku 2022. Práve táto skúsenosť môže urýchliť reakcie na nové cenové tlaky.
„Firmy si stále pamätajú inflačné roky a pravdepodobne budú zvýšené náklady prenášať na spotrebiteľov oveľa rýchlejšie ako v roku 2022,“ povedal. „A ľudia budú s požiadavkami na vyššie mzdy rýchlejší než v minulosti.“
ECB je podľa Kažimíra pripravená konať
Ak by sa začali objavovať takzvané druhotné inflačné efekty, mohlo by to byť podľa neho dôvodom na zásah centrálnej banky. Na rozdiel od situácie spred niekoľkých rokov majú dnes centrálni bankári väčší manévrovací priestor.
„Ak to bude nevyhnutné, môžeme reagovať rýchlejšie,“ povedal Kažimír. „Musíme byť agilní. Tiež sme sa poučili.“
Zároveň zdôraznil, že nové ekonomické projekcie ECB, ktoré majú byť zverejnené tento mesiac a opäť v júni, nemusia byť nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie o sadzbách.
Rast ekonomiky zatiaľ nevidí dramaticky
Napriek rastúcej neistote zostáva šéf slovenskej centrálnej banky pomerne optimistický, pokiaľ ide o ekonomický rast. Scenár stagflácie ho podľa vlastných slov príliš neznepokojuje.
Vlády členských štátov však upozornil, aby pri podpore domácností a podnikov kvôli drahým energiám nepoužívali príliš nákladné opatrenia, keďže verejné financie niektorých krajín eurozóny sú už teraz pod tlakom.
