Pozná to takmer každý – prvú noc v novom prostredí sa prehadzujete, budíte sa na každý zvuk a ráno vstávate unavení. Vedci teraz vysvetlili, prečo mozog v takýchto situáciách odmieta úplne vypnúť. Ich zistenia môžu pomôcť aj pri liečbe nespavosti či úzkostných porúch.
Takzvaný „problém prvej noci“ je dobre známy jav, pri ktorom človek v neznámom prostredí spí výrazne horšie. Nový výskum ukazuje, že ide o evolučný mechanizmus mozgu, ktorý nás má chrániť pred možným nebezpečenstvom.
Keď mozog odmieta zaspať naplno
Prehadzovanie sa v posteli, časté budenie či živé sny – aj tak môže vyzerať noc strávená mimo domova. Tento jav sa označuje ako „problém prvej noci“ (First-night effect).
Mozog totiž v novom prostredí nezaspáva úplne. Jedna jeho časť zostáva viac v strehu, aby sledovala okolie a reagovala na prípadné nebezpečenstvo. Výsledkom je plytší spánok a dlhší čas potrebný na zaspanie.
Ide o evolučnú stratégiu podobnú tej, ktorú pozorujeme aj u zvierat. Keď sa ocitnú v neznámom prostredí, zostávajú ostražité, čo zvyšuje ich šancu na prežitie.
Vedci objavili konkrétny mechanizmus v mozgu
Dlho však nebolo jasné, ako presne mozog prepája pocit novosti so zvýšenou bdelosťou. Odpoveď priniesol nový výskum publikovaný v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Vedci pri experimentoch s myšami identifikovali skupinu neurónov, ktorá sa aktivuje v momente, keď sa zviera ocitne v novom prostredí.
Tieto neuróny uvoľňujú molekulu nazývanú neurotenzín. Práve tá pomáha udržiavať stav ostražitosti a spôsobuje, že spánok zostáva plytší. Takýto mechanizmus má cicavce chrániť pred potenciálnym nebezpečenstvom v neznámom prostredí.
Jedno oko akoby stále strážilo
Z fyziologického hľadiska sa zvýšená bdelosť môže prejavovať aj zvláštnym spôsobom – napríklad tým, že jedno oko zostáva mierne otvorené alebo mozog reaguje citlivejšie na zvuky v okolí.
„Selektívnou aktiváciou alebo potlačením tejto dráhy sme ukázali, že je potrebná na udržanie ostražitosti v neznámych prostrediach. Tieto zistenia odhaľujú základný mechanizmus mozgu, ktorý prekladá neistotu prostredia do adaptívnych stavov ostražitosti,“ vysvetľujú autori výskumu.
Keď vedci neuróny produkujúce neurotenzín deaktivovali, myši dokázali zaspať rýchlo aj v novom prostredí.
Objav môže pomôcť pri liečbe nespavosti
Výskumníci veria, že tieto zistenia môžu mať význam aj pre medicínu. Lepšie pochopenie mechanizmu „problému prvej noci“ by mohlo pomôcť pri vývoji nových spôsobov liečby nespavosti alebo úzkostných porúch.
Mechanizmy spojené s neurotenzínom totiž podľa vedcov súvisia aj s ďalšími psychickými problémami, napríklad depresiou či posttraumatickou stresovou poruchou.
