Slovenskí zamestnanci možno čoskoro zažijú bizarný finančný paradox, o akom sa im ani nesnívalo. Štát v snahe zaplátať diery vo verejných financiách narýchlo zrušil niekoľko štátnych sviatkov, no pri písaní zákonov nepostupoval dôsledne.
Výsledkom je legislatívny chaos, ktorý v roku 2026 prinúti ľudí nastúpiť do práce 8. mája aj 15. septembra, no zároveň zamestnávateľom prikáže, aby im za tieto dni vyplatili dvojnásobnú mzdu. Píše o tom Index Sme.
Vládny kabinet v septembri 2025 v rámci tretieho balíka opatrení na ozdravenie ekonomiky rozhodol, že Deň víťazstva nad fašizmom a sviatok Sedembolestnej Panny Márie už nebudú dňami pracovného pokoja.
Viac odpracovaných hodín malo priniesť vyšší hospodársky rast. Kým však zákon o štátnych sviatkoch tieto dni premenil na bežné pracovné zmeny, v Zákonníku práce zostali svietiť ako sviatky. Podľa informácií agentúry TASR, táto nepozornosť vytvára situáciu, kde zákon definuje deň ako pracovný, no mzdové predpisy ho stále chránia vysokým príplatkom.
Poslanci v náhlivosti zbabrali prácu a rozhnevali firmy
Problém nie je len v peniazoch, ale aj v systéme, akým sa zákony na Slovensku šijú horúcou ihlou. Kým pri 17. novembri sa zmena podarila a tento deň už v roku 2026 nebude spojený so žiadnym bonusom, májový a septembrový termín zostali „visieť“ v právnom vákuu.
Zákonník práce v paragrafe 122 jasne hovorí, že za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi príplatok vo výške minimálne 100 % jeho priemerného zárobku. Ak zarábate v hrubom 1 600 eur, jedna osemhodinová zmena počas týchto dvoch dní vám do peňaženky prihrá zhruba 73 eur navyše.
Zamestnávatelia, ktorí s takýmito nákladmi vo svojich rozpočtoch nepočítali, teraz bijú na poplach. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) už mesiace márne upozorňuje na to, že platiť sviatočné príplatky počas bežného pracovného dňa popiera akúkoľvek logiku.
Generálny sekretár asociácie Andrej Lasz situáciu pomenoval otvorene: „Vnímame to tak, že ide o vec, ktorá sa dostala do zákona omylom. Nedáva logický zmysel, aby sme mali v zákone počas pracovného dňa nastavený príplatok ako počas sviatku.“
Rezorty si hádžu horúci zemiak a čas sa kráti
Namiesto okamžitej nápravy sme svedkami klasického politického ping-pongu. Ako píšu aj tvnoviny.sk, ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša ukazuje prstom na rezort financií Ladislava Kamenického, pretože práve ten pripravoval konsolidačný balíček.
Ministerstvo financií sa zas bráni, že chybu treba opraviť priamo v Zákonníku práce, čo je v kompetencii Tomášovho úradu. Hoci minister práce už na jeseň pripustil, že ide o omyl a sľúbil nápravu, doteraz sa nič nepohlo. Ako píše aj portál peniaze.sk, predsedníčka odborárov Monika Uhlerová tento prešľap dokonca označila za úsmevný, no firmám do smiechu rozhodne nie je.
Posledná šanca na opravu tohto chaosu sa naskytne na parlamentnej schôdzi, ktorá začína 14. apríla 2026. Ak poslanci nestihnú schváliť novelu v zrýchlenom konaní, zamestnávatelia budú musieť siahnuť hlboko do vrecka.
Okrem finančnej záťaže ich čakajú aj komplikácie s plánovaním smien. Podľa zákona totiž možno prácu vo sviatok nariadiť len vo výnimočných prípadoch, ako sú nepretržité prevádzky či naliehavé opravy. Ostatní zamestnanci by tak teoreticky mohli odmietnuť prísť do práce, ak im to zamestnávateľ výslovne nepovolí alebo sa nedohodnú.
Štát zarobí na vlastnej chybe, kým ľudia prídu o oddych
Bývalý minister práce a odborník na dane Jozef Mihál upozorňuje na ďalšiu rovinu tohto legislatívneho zlyhania. Ak sa chyba neopraví, štát na nej v konečnom dôsledku profituje. Vyššie hrubé mzdy vďaka príplatkom znamenajú vyššie odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a mastnejšie dane z príjmu.
Celý účet za túto nepozornosť však zaplatia výhradne súkromné spoločnosti. Mihál sa pýta, ako môže vláda, ktorá sa hrdí prívlastkom sociálna, nútiť svojich voličov pracovať dlhšie bez toho, aby im garantovala zaslúžený voľný čas.
V relácii Startitup ostro skritizoval fakt, že zamestnanci strácajú hneď dvakrát – prichádzajú o dni voľna a ak sa zákon nakoniec narýchlo opraví, neuvidia ani sľubované príplatky. „Zoberú im odpočinok, nebudú mať tí zamestnanci za to vyššiu mzdu ani o cent. Práve naopak, tí, ktorí sú v nepretržitých prevádzkach a chodili by do roboty v ten sviatok tak či tak, dostali príplatok 100 percent za ten sviatok. O ten príplatok prichádzajú,“ vysvetlil Mihál. Podľa neho takéto zúfalé opatrenia len ožobračujú ľudí a podnikateľov nútia hľadať spôsoby, ako sa plateniu vysokých daní v budúcnosti vyhnúť.
Ako bude vyzerať kalendár v roku 2026
Budúci rok prinesie v oblasti voľných dní poriadny zmätok. Zatiaľ čo tradičné sviatky ako Vianoce, Veľká noc, 1. máj či 5. júl zostávajú dňami pracovného pokoja, tri ďalšie termíny menia svoju tvár.
Najviac pozornosti pútajú práve 8. máj a 15. september. Tie sú podľa nového zákona bežnými pracovnými dňami, no kvôli kolízii so Zákonníkom práce pri nich nateraz svieti nárok na 100 % príplatok. Naopak, dni ako 1. september, 28. október a 17. november sú už definitívne odpísané – v tieto dni sa pracuje bez akéhokoľvek nároku na odmenu navyše.
