Sľuby o najmodernejšom dopravnom uzle strednej Európy sa rozplynuli v prachu prebiehajúcej prestavby. Cestujúci, ktorí pred pár rokmi obdivovali nablýskané podzemné nástupištia stanice Nivy, dnes opäť končia na ulici.
Developer HB Reavis sa rozhodol radikálne osekať priestor určený pre autobusy, čím vyvolal ostrý konflikt s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). Kým sa mocní sporia o milióny a poplatky, bežní ľudia moknú na vonkajších zastávkach. Píše o tom spravodajský portál Pravda.
Stavebný ruch, ktorý na Nivách utíchol len nedávno, sa vrátil s nečakanou intenzitou a bizarným cieľom. Počet podzemných nástupíšť sa zrazil z pôvodných tridsiatich šiestich na devätnásť.
Ešte horšie dopadli výstupištia, z ktorých zostali len štyri. Dôvod je čisto komerčný – tam, kde predtým parkovali autobusy, vyrastie nový reťazec s potravinami. Investor tvrdí, že plocha bola nevyužitá a on si nemôže dovoliť prevádzkovať stratový projekt.
Pre cestujúcich to znamená koniec komfortu. Nástupištia sú preťažené, ľudia sa tlačia v radoch, ktoré obsluhujú viacero liniek naraz. Chaos znásobujú obavy dopravcov ako Slovak Lines či Arriva. Tí upozorňujú na riziko meškaní, pretože autobusy sa v okresanom priestore musia doslova prebíjať k voľnému miestu.
Drahá rampa a politický ping-pong o milióny
Spor medzi župou a developerom sa točí okolo peňazí. HB Reavis postavil stanicu za 80 miliónov eur z vlastného vrecka, bez jedinej štátnej dotácie. Teraz chce investíciu naspäť. Poplatok za jeden vjazd autobusu pod rampu vystrelil z pôvodných 14 eur na takmer 21 eur. Predseda BSK Juraj Droba neskrýva rozhorčenie nad cenotvorbou, ktorú považuje za neudržateľnú aj v medzinárodnom porovnaní.
„Poplatok za vstup a výstup stúpol na 20,74 eur z necelých 14. Za to, že náš autobus vojde a vyjde zo stanice, že sa zdvihne dvakrát rampa,“ zdôraznil Droba s tým, že kraj odmieta dotovať súkromné zisky na úkor kvality služieb. Reakcia developera nenechala na seba dlho čakať.
Matúš Lipták z HB Reavis kontruje, že župa v skutočnosti znižuje počty spojov, čím podkopáva ekonomickú stabilitu terminálu. Podľa neho príde stanica pre rozhodnutia kraja o 120-tisíc spojov ročne.
Dážď na hlave a kilometre v nohách
Kým sa v kanceláriách hádajú o percentá a tabuľky, realita na chodníkoch v okolí Mlynských nív pripomína návrat do minulého storočia. Mnohé regionálne spoje, napríklad z Pezinka či Modry, už do podzemia vôbec nezachádzajú.
Pasažieri vystupujú na Pažítkovej alebo Prievozskej, priamo na zastávkach MHD, ktoré na takýto nápor nie sú stavané.
Najviac trpia ľudia, ktorí v Bratislave len prestupujú. Namiesto pohodlného výstupu pri eskalátoroch ich čaká niekoľkominútový pochod cez rozľahlé nákupné centrum.
Podľa meraní župy trvá cesta z vonkajšej zastávky k pokladniam či iným spojom minimálne štyri minúty. Komfort, za ktorý mali dopravcovia platiť zvýšené poplatky, sa jednoducho vyparil.
Dopravný analytik Jozef Drahovský vidí koreň problému v dávnej minulosti. Mesto podľa neho fatálne zlyhalo už pri predaji pozemkov, keď si v zmluve nevydupalo cenovú reguláciu za využívanie stanice. „V prvom rade to znamená neschopnosť mesta, keď v čase predaja pozemkov developerovi nedali do ťarchy povinnosť prevádzkovať autobusovú zastávku v cenách schválených mestom,“ uzatvára analytik.
