Predstava, že by štátne orgány zámerne obmedzovali rýchlosť plnenia nádrží benzínu, znie ako neuveriteľná kuriozita. Napriek tomu sa presne takýto kontroverzný nápad objavil na stránkach amerického portálu Electrek. Autori tohto príspevku otvorene tvrdia, že by bolo „spravodlivé“ a férové, ak by šoféri vozidiel so spaľovacími motormi trávili pri tankovacej pištoli dlhší čas než majitelia elektrických áut pri nabíjacích staniciach. Tento šokujúci návrh okamžite vyvolal búrlivé polemiky na internete a je viac než isté, že v Európe by narazil na silný odpor motoristickej verejnosti.
V ére, keď technológie na dobíjanie batériových vozidiel prekonávajú jeden míľnik za druhým a vyvíjajú sa raketovým tempom, sa objavuje myšlienka umelého vyrovnávania rýchlosti. Má naozaj niekto skutočnú vôľu stráviť pri palivovom čerpadle niekoľkonásobne viac minút len preto, aby sa cítil rovnako časovo obmedzený ako majiteľ elektromobilu? Zdá sa, že niektoré ekologicky motivované iniciatívy prekračujú hranice bežnej praktickosti a menia sa na symbolický, až ideologický súboj medzi rôznymi tábormi motorizmu.
Z bezpečnostného limitu sa stáva nástroj ideológie
V Spojených štátoch je už dlhší čas zavedený bezpečnostný limit pre rýchlosť čerpania pohonných hmôt, ktorý bol stanovený už v 90. rokoch Agentúrou pre ochranu životného prostredia (EPA). Táto hranica je približne 38 litrov za minútu a jej účelom je predchádzať rozliatiu paliva a minimalizovať riziko nehôd.
Portál Electrek však požaduje ísť oveľa ďalej a navrhuje znížiť prietok na drastických 11 litrov za minútu. Takéto radikálne opatrenie by znamenalo, že naplnenie štandardnej 50-litrovej nádrže osobného automobilu by trvalo takmer päť dlhých minút. Majitelia robustných dodávok a pick-upov s omnoho väčšími nádržami by si pri čerpacích stojanoch postáli dokonca aj trikrát dlhšie.
Táto neobvyklá požiadavka vychádza z jednoduchej logiky: ak musia vodiči elektrických áut čakať, nech čakajú aj ostatní. Autori návrhu argumentujú tým, že by sa tým mohol znížiť tlak na urýchlené budovanie mimoriadne rýchlych nabíjacích staníc, ktoré by skracovali čas dobíjania.
Trestanie väčšiny namiesto inovácií
Kritici tohto nápadu sú však nekompromisní. Tvrdia, že ide o formu trestania väčšiny motoristov a o pokus manipulovať spoločnosť smerom k elektrifikácii nie prostredníctvom technologického pokroku a inovácií, ale cez obmedzovanie a sťažovanie života.
Tento psychologický prístup pripomína skôr snahu o znevažovanie pokroku. Niektorí zástancovia elektromobility totiž majú pocit, že ak ich technológia narazí na nevyhnutné bariéry (napr. dlhé nabíjanie), je spravodlivé, aby sa tieto prekážky rozložili medzi všetkých používateľov dopravy. Namiesto intenzívneho výskumu lepších batérií či hľadania pokročilých sieťových riešení sa pozornosť sústreďuje na to, ako „spomaliť“ a znevýhodniť konkurenčné spaľovacie motory. Takéto zmýšľanie je bližšie k závisti a pomste než k skutočnému, ekologicky spravodlivému prechodu na udržateľnú dopravu.
Ak by sa podobné, proti zdravému rozumu idúce regulácie skutočne dostali do platnosti, výsledkom by neboli len nekonečné kolóny pri čerpacích staniciach, ale potenciálne aj zavádzanie menších palivových nádrží alebo umelé limity výkonu áut. Všetko v mene pokrivenej predstavy o dokonalej rovnováhe, ktorá má byť dosiahnutá výlučne cestou obmedzovania slobody a komfortu motoristov.
