Východná časť Afriky sa pomaly, ale isto oddeľuje od zvyšku kontinentu. Zapríčiňuje to pohyb tektonických platní. Somálska tektonická platňa a núbijská sa od seba vzďaľujú, pričom tento proces je rýchlejší, než odborníci pôvodne predpokladali.
V roku 2005 objavili v Etiópii 56 kilometrov dlhú trhlinu, ktorej šírka sa zväčšuje o 1,3 centimetra ročne. Táto trhlina je súčasťou 3200 kilometrov dlhej východoafrickej priekopovej trhliny, tzv. východoafrického riftu. Táto priekopová trhlina sa začala tvoriť už pred miliónmi rokov.
Vedci doteraz predpokladali, že proces roztrhnutia kontinentu na dve časti môže trvať niekoľko desiatok miliónov rokov. Popredný americký oceánograf a morský geofyzik Kenneth Macdonald, emeritný profesor Kalifornskej univerzity v Santa Barbare však už tieto odhady koriguje. Pre britsfký denník Daily Mail sa vyjadril, že podľa nových výpočtov môže dôjsť k roztrhnutiu Afriky už o 1-5 miliónov rokov. V dôsledku roztrhnutia kontinentu tak vznikne nielen nový kontinent, ale podľa odborníkov môže vzniknúť aj nový oceán.
„Môže sa stať, že vody Indického oceánu preniknú do východoafrického riftu a zaplavia ho,“ povedal Macdonald. Dodal, že takto by mohol vzniknúť nový oceán hlboký ako Atlantický oceán. Priemerná hĺbka Atlantického oceánu bez okrajových morí je takmer 4 tisíc metrov. Najhlbším miesto tohto oceánu je priehlbina Milwaukee s hĺbkou 8648 metrov pod hladinou oceánu.
Aj keď sa dve tektonické platne vzďaľujú pomaly, vzhľadom na veľkosť Afriky je to nesmierne pôsobivý jav. Svedčia o tom aj mnohé fotografie trhliny z rôznych oblastí.
Východoafrická priekopová trhlina
Východoafrický rift je trhlina na rozhraní dvoch tektonických dosiek (somálskej a núbijskej), ktoré sa od seba vzďaľujú. Tiahne sa v dvoch vetvách, východnej a západnej. Východná sa tiahne od Afarskej panvy na severe cez Etiópiu, Keňu, Tanzániu až na pobrežie Mozambiku. Afarská panva (alebo tiež Afarský trojuholník) je pomenovaná podľa jej obyvateľov, kmeňa Afarov. Je miestom významných archeologických a paleoantropologických nálezov či objavov spojených s počiatkami ľudstva.
Západná vetva sa tiahne na pomedzí Konga a Ugandy. V tejto západnej časti sa v dávnych dobách vytvorili jazerá, napríklad Viktóriino jazero, najväčšie jazero Afriky (tretie najväčšie na svete), alebo Tanganika, ktoré je druhým najhlbším jazerom na svete.
Bývalá konzultantka NASA Alexandra Dotenová pripomenula, že Veľké africké jazerá „sú jedny z najväčších jazier na Zemi, pričom ich vody tvoria dokopy 25 percent všetkých povrchových sladkých vôd na planéte a žije v nich asi 10 percent všetkých druhov rýb na Zemi“. Dodala, že proces odtrhnutia východnej časti Afriky od zvyšku kontinentu bude mať značný vplyv aj na tieto jazerá.
V týchto oblastiach sú evidované zemetrasenia, ale aj aktívne sopky. V oblasti západnej vetvy sa nachádza aj najvyššia africká hora Kilimandžáro, ktorá je vlastne tiež jedna veľká vyhasnutá sopka.
Nové oceány
Podľa štúdie publikovanej v časopise Frontiers in Earth Science vedci evidujú v rôznych úsekoch trhliny sopečnú aktivitu, stenčovanie litosféry (najvrchnejšej vrstvy Zeme; tvorí ju zemská kôra a vrchná časť zemského plášťa) a roztápanie hornín (v dôsledku tepla stúpajúceho zo zemského jadra) v hlbinách trhliny. Všetky tieto javy súvisia s procesom oddeľovania dvoch častí kontinentu.
Podľa geofyzičky Sarah Stampsovej z Virginia Polytechnic Institute and State University (Virginia Tech) je tvorba trhliny najrýchlejšia v severnej časti kontinentu, preto sa najskôr práve tam vytvoria nové oceány.
V roku 2018 vznikli na území Kene nové rozsiahle trhliny zapríčinené pravdepodobne pohybom zemskej kôry a silnými dažďami. Sprievodným znakom sú napríklad zemetrasenia.
Podľa vedcov môže v dôsledku vzďaľovania sa tektonických platní vzniknúť niekoľko ďalších podobných trhlín. Takýmto spôsobom postupne dôjde aj k roztrhnutiu Madagaskaru na dva samostatné ostrovy.
