Sysľovisko na Bielych vodách pri Muráni je jedno z mnohých na Slovensku, no zároveň jediné, na ktorom sa vám podarí sysľov nielen zahliadnuť, ale aj nakŕmiť. Táto dnes už populárna turistická atrakcia sem privádza návštevníkov zo všetkých kútov Slovenska a súčasne je miestom sledovanej ochrany sysľa pasienkového, ktorý sem bol opätovne prinesený už pred štvrťstoročím.
Sysľom sa v súčasnosti na Slovensku veľmi darí a za posledné roky zaznamenali zväčšovanie populácií a do budúcna plánujú aj prepájanie viacerých kolónií s cieľom dosiahnuť ich zdravší a stabilnejší stav. Na tomto sysľovisku sa dostáva do popredia aj environmentálna výchova, ktorej sa venuje aj Gabriela Benčuríková. Pripravujú najmä aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane sysľov ako súčasť ich vzdelávacieho programu, a to rovnako pre deti, ako aj pre dospelých návštevníkov.
Čo vás priviedlo na sysľovisko v Muránskej planine? Prečo ste sa rozhodli venovať práve ochrane sysľov?
Ja osobne som sa k sysľom dostala náhodne cez kamarátku, ktorá syslí život študovala počas vysokej školy. Keď som pred 5 rokmi prišla pracovať do národného parku, sysľovisko už bolo zabehnuté, sysle boli pekne rozšírené po lúke, somáriky, ovce a kravy im udržiavali nízku trávu. Postupne začínali chodiť prví zvedavci, ktorí videli fotky sysľov zblízka a videli, ako sa dajú kŕmiť z ruky. Momentálne v rámci projektu z Plánu obnovy pripravujeme okrem iného aj vzdelávací program o sysľoch. Niečo sme už deťom aj dospelým odovzdali a budeme v tom aj ďalej v rámci envirovýchovy pokračovať.
Ako vzniklo muránske sysľovisko a ako sa menilo v priebehu rokov?
Na Biele vody pri Muráni boli sysle okolo roku 2000 reintrodukované. Znamená to, že sem boli opätovne prinesené. V minulosti lúky v okolí bežne obýval syseľ. Bolo to preto, že sa hospodárilo iným spôsobom, lúky a pasienky boli spásané dobytkom, ovcami, tým bola udržiavaná nízka tráva a to sysle potrebujú. Nutne na seba sysle potrebujú vidieť, aby dokázali spolu žiť a aby vôbec prežili. Potom prišla zmena spôsobu obhospodarovania pasienkov, zvieratá sa umiestnili do družstiev, pasienky zarastali a premenili sa na kosené lúky. Sysle na seba nevideli a postupne uhynuli. Okolo spomínaného roku 2000 sem boli prinavrátené ako potrava pre dravé vtáky, najmä sokoly rárohy a orly kráľovské. Nebolo to však všetko také jednoduché, len doviezť a vypustiť sysle na lúku.
Najväčšiu zásluhu na tomto má Ervín Hapl, ktorému na sysľoch veľmi záležalo a stále záleží. Hlavne vďaka jeho úsiliu a zanieteniu vzniklo to, čo tu teraz je. Bolo potrebné vyriešiť kopec drobností, veľmi veľa sa o sysľoch naučiť, veľa skúšať, veľakrát sa pomýliť. Po rokoch úsilia sa populácia sysľov ustálila, somáriky, kravy a ovce im spásajú trávy, vyčistilo sa veľmi veľa metrov štvorcových od náletových drevín, tŕnok, šípok, pasienok sa rozšíril.
Nájdeme sysľoviská aj inde na Slovensku?
Najväčšie sysľovisko na Slovensku sa nachádza na mieste, kde by to zrejme nikto nečakal. Je to na bratislavskom letisku. Vzhľadom na to, že na letisku je potrebné udržiavať nízku trávu kvôli prehľadnosti, sysľom sa tu veľmi páči. A nenachádzajú sa len v Bratislave, ale aj na letiskách v Košiciach, Nových Zámkoch, napr. aj na malom letisku pri Trnave alebo pri Bolerázi. Takýchto umelo udržiavaných plôch je po Slovensku viac.
Čím je to pri Muráni jedinečné?
Sysľovísk na Slovensku je pomerne veľa, ale nikde inde k vám nepríde syseľ a nezoberie si semienko slnečnice z ruky. Keď prídete na ktorékoľvek iné sysľovisko, uvidíte pred sebou len nízku trávu, pozornejší si všimnú aj zopár dier v zemi. Je to preto, že sysle sú veľmi plaché zvieratá. Ku skroteniu sysľov prišlo úplnou náhodou, keď sa Ervín pokúšal odfotiť sysle zblízka. Hodiny ležal na lúke s pripraveným foťákom a kôpkou slnečnice a čakal. Postupne sa mu podarilo spraviť nejaké zábery a mladé sysle si postupne naňho zvykli. To bolo to pred nejakými 8 rokmi.
Prečo je sysľovisko také dôležité? V čom spočíva jeho zásadný význam?
Syseľ je tzv. dáždnikový druh. Znamená to, že vytvára akýsi dáždnik, pod ktorého ochranou, dokážu prežívať ďalšie iné druhy. Keď sa staráme o sysľa, poskytujeme mu ochranu, prosperujú z toho aj ďalšie živočíchy a rastliny. Na Bielych vodách takto vznikli miesta pre život napríklad rôznych plazov, žiab, netopierov a veľa druhov hmyzu. Slnečnicou, ktorú sem prinesú návštevníci a sysle nezjedia, sa živia vtáky, prilietajú sem pinky, strnádky, trasochvosty. Netopiere sa sem chodia napiť do jazierka, v ktorom na jar nachádzame aj vajíčka žiab a sú tu aj rybky či vážky. Sysľami sa živia krkavce, jastraby, myšiaky, chodia ich loviť líšky aj divé mačky.
Ako vyzerá taký bežný deň na sysľovisku? Čím nás sysle dokážu prekvapiť?
Bežne v lete okolo ôsmej ráno začnú vychádzať prvé sysle, hľadajú si potravu, kŕmia sa, niektoré sa hrajú, pobijú sa ako každý iný cicavec. Cez poludnie, keď sú najväčšie horúčavy, sa môžu stiahnuť do svojich nôr a prečkať, kým sa trošku ochladí. Potom zase vybehnú von a hľadajú si potravu. Mamy učia svoje mláďatká, ako a kde nájsť potravu, čo a ako vyhrabať. Samce sa starajú už len o to, aby sa čo najskôr stihli vykŕmiť a mohli sa uložiť na zimný spánok. Určite to nie je až tak prekvapivé, ale je veľmi milé pozorovať ich počas rôznych naháňačiek a bitiek.
Prečo vychádzajú hlavne počas slnečných dní?
Sysľom prekáža dážď, pretože mokrý kožuch by im mohol spôsobiť podchladenie, plesne a podobne. Počas dažďa si noru zazátkujú, teda upchajú si ju hlinou, aby im do nej nenatieklo. Dážď vycítia dopredu, tak aj napr. pred búrkou môžeme vidieť, že sú nory uzatvorené. Sysle sú aktívne aj keď nie je vyslovene slnečno, môže byť aj chladnejšie, prekáža im hlavne ten dážď.
Čo si návštevníci môžu k sysľom dovoliť? Kedy ich pohladiť, kŕmiť a môžu nás aj poraniť?
V prvom rade treba myslieť na to, že syseľ je divo žijúce zviera, nie je to domáci maznáčik. Ako rôzne iné živočíchy, aj on má rôzne ochorenia. Je to hlodavec, rovnako ako myš alebo potkan, a aj tie ochorenia sú rovnaké alebo podobné. Môžu mať tiež rôzne roztoče. Určite by sme si mali po akomkoľvek kontakte s nimi poriadne umyť a vydezinfikovať ruky.
Pri sysľoch by sme nikdy nemali jesť ani si zbytočne chytať tvár. Určite by sme ich nemali chytať do rúk, majú naozaj veľké a silné zuby. Pohryznutie od sysľa by sa mohlo v spojitosti s rôznymi ochoreniami ťažko liečiť, okrem toho by bolo veľmi bolestivé. V žiadnom prípade nemôžeme sysle prenášať na iné miesto. Presne vie, kde sa nachádza, ktorá nora je jeho, pozná svoje cestičky, svojich susedov. Keby sme ho preniesli, mohol by sa doslova stratiť. Najviac toto hrozí u maličkých syslíkov, ktorí žijú ešte s mamou. Bez nej prežiť nedokážu.
Je niečo, čo sysle vyslovene neznášajú?
Nepovedala by som, že vyslovene neznášajú, ale keďže sú to živočíchy, ktoré sú veľmi ostražité, snažia sa vyhýbať predátorom. Preto aj nemajú radi psy, ktorých sa prirodzene boja, skrývajú sa pred nimi. Návštevníkom sysľoviska tak odporúčame, pokiaľ už so sebou zoberú na lúku psíka, aby ho mali uviazaného na vôdzke a zdržovali sa s ním vo väčšej vzdialenosti od sysľov. Sysľom neublíži, oni sa skryjú, ale môžu pokaziť zážitok ostatným návštevníkom.
Čo je pre sysľov aktuálne najväčšou hrozbou?
Najväčšou hroznou je jednoznačne človek a jeho spôsob využívania krajiny. Pokiaľ v prírode sysle chceme, musíme sa správať tak, aby sa im tu páčilo. Musíme hospodáriť v krajine tak, aby mali sysle vhodné podmienky pre život. Čo im najviac uškodilo, bolo zanechanie pastvy hospodárskych zvierat v krajine.
Aké aktivity a projekty sú rozbehnuté v súvislosti s ochranou sysľov na Slovensku? Ako prebiehajú a aké výsledky ste už stihli spozorovať?
V súčasnosti prebieha projekt zameraný na ochranu sysľa pasienkového na Slovensku, v Poľsku a v Čechách. Cieľom je posilniť a zvýšiť početnosť sysľov tam, kde sa vyskytujú a aj rozšíriť sysľa na iné vhodné lokality. Dôležité je, aby bolo v kolónii dosť sysľov, aby sa dokázali rozmnožovať, nedochádzalo ku genetickým mutáciám, aby boli kolónie zdravé a stabilizované.
Podarilo sa dosiahnuť požadovaný stav, kedy sa v kolónii nachádza okolo 500 – 1000 jedincov. Z celkového počtu sysľov na Slovensku okolo 20 000 sa podarilo dosiahnuť počtu približne 50 000, čo sú výborné výsledky. Do budúcna bude potrebné tieto jednotlivé kolónie prepojiť, aby sysle vedeli medzi lúkami prebiehať a navzájom sa páriť. Tým budú geneticky zdravšie a stabilnejšie.
Ako môžeme prispieť k ich ochrane?
Najviac vieme sysľom pomôcť prostredníctvom tých, ktorí sa starajú o ich životný priestor, teda lokálnych slovenských obhospodarovateľov a pastierov. Keď kupujeme syr, bryndzu, jahňacie mäso, presvedčme sa, že pochádza od slovenského dodávateľa.
