Mnohí živnostníci žijú v presvedčení, že ak si každý mesiac poctivo posielajú odvody do Sociálnej poisťovne, nemôže sa stať, že zaplatia viac, než je potrebné. Prax však ukazuje, že opak je pomerne častý. Aj keď sociálne poistenie nefunguje na princípe ročného zúčtovania, preplatky môžu vzniknúť v rôznych životných situáciách. Najčastejšie ide o obdobia, keď podnikateľ nemá povinnosť platiť odvody v plnej výške, no platbu odošle automaticky alebo bez kontroly.
Typickým príkladom je práceneschopnosť. Ak je živnostník PN celý kalendárny mesiac, odvody za tento mesiac neplatí vôbec. Ak choroba trvá len časť mesiaca, povinnosť platiť poistné sa znižuje pomerne. Práve tu vzniká veľký priestor na chyby, keďže veľa podnikateľov si neuvedomí, že výška odvodov sa mení. Sociálna poisťovňa pritom peniaze, ktoré boli zaplatené bez zákonného dôvodu, nemá právo ponechať.
V praxi sa preplatok najčastejšie objaví v týchto situáciách:
- automatické odoslanie plnej sumy počas PN
- nesprávne vypočítaná pomerná časť odvodov
- oneskorené alebo zle priradené platby
- zlý prehľad v termínoch splatnosti poistného
Ako zistiť správnu výšku odvodov počas PN?
Ak práceneschopnosť netrvala celý mesiac, živnostník si musí určiť tzv. alikvotnú časť vymeriavacieho základu. Ako uviedli peniaze.sk, vychádza sa zo sumy, z ktorej sa bežne platí poistné. Tá sa prepočíta na dni, počas ktorých podnikateľ ešte mal povinnosť odvody uhradiť. Následne sa na výsledok uplatní aktuálna sadzba sociálneho poistenia, ktorá predstavuje 33,15 percenta.
Pre mnohých podnikateľov ide o zbytočne zložitý výpočet, a preto často siahnu po jednoduchšom riešení – zaplatia rovnakú sumu ako zvyčajne. Presne vtedy však vzniká preplatok. Odvody, ktoré živnostník zaplatil bez právneho dôvodu, však poisťovni nepatria.
Alternatívou je obrátiť sa priamo na Sociálnu poisťovňu. Stačí oznámiť obdobie PN a požiadať o výpočet správnej sumy. Poisťovňa následne poskytne presnú informáciu o tom, koľko a dokedy má živnostník zaplatiť. Tento postup výrazne znižuje riziko vzniku preplatkov aj budúcich komplikácií.
Vrátenie peňazí, lehoty a možné komplikácie
Ak už preplatok vznikne, jeho vrátenie nie je vždy automatické. Sociálna poisťovňa ho môže odhaliť sama pri kontrole platieb, no často je potrebná iniciatíva zo strany živnostníka. Preplatok sa vracia len vtedy, ak jeho výška presiahne päť eur. Podnikateľ musí podať písomnú žiadosť na príslušnú pobočku, pričom uvedie svoje identifikačné údaje a spôsob vyplatenia peňazí.
Lehoty na vrátenie sa líšia. Ak poisťovňa preplatok zistí sama, má na jeho vyplatenie dva mesiace. Pri žiadosti zo strany podnikateľa sa lehota skracuje na 30 dní. Dôležité je tiež vedieť, že po desiatich rokoch sa nárok na vrátenie môže premlčať.
Systém sociálneho poistenia má však aj svoje úskalia. Aj pri pravidelnom platení môže vzniknúť dlh, ak platba neodíde včas. Odvody sa totiž uhrádzajú spätne a majú presne stanovený termín splatnosti. Ak sa preplatok a dlh objavia súčasne, poisťovňa peniaze nevyplatí, ale automaticky ich použije na zníženie pohľadávky. V takom prípade sa preplatok síce nestratí, no živnostník ho neuvidí na svojom účte.
