Aj pápež je len človek a jeho chuťové poháriky si obľúbili rôzne dobroty z celého sveta. Už ste niekedy premýšľali, čo vlastne denne ochutnáva hlava katolíckej cirkvi? Ukazuje sa, že pápeži, hoci žijú v prostredí luxusu a tradície, majú často úplne obyčajné chute, ktoré odrážajú ich pôvod a skúsenosti z detstva.
Historicky najznámejší poľský pontifik Ján Pavol II. si zachoval slabosť pre tradičné koláče z rodného Wadowic. Tie mu pripomínali domov a jeho mladosť, čo mu dodávalo pocit istoty a spojenia s vlastnou krajinou. Počas návštev Slovenska, kde bol veľmi obľúbený, sa nechal unášať nielen krásou ľudí, ale aj miestnou kuchyňou. Veľmi si obľúbil jednoduché a skromné jedlá, napríklad zemiaky s kyslou smotanou, ktoré mu pripravovala sestra Aniela Garecká. Táto kombinácia, ktorá sa zdala jednoduchá, bola pre neho priam „božská“ a pripomínala mu poľský vidiek. Informuje Pluska.sk.
Ján Pavol II. bol tiež známy ako veľký cestovateľ, ktorý počas svojho pontifikátu navštívil viac ako sto krajín sveta. Sám tvrdil, že spoznať kultúru danej krajiny znamená ochutnať jej tradičné jedlá. Vo Vatikáne si preto pochutnával na talianskych špecialitách, ako boli špagety s paradajkovou passatou, pečené teľacie mäso či minestrone, no nezabúdal ani na svoje poľské obľúbené pokrmy – pirohy, kapra alebo držkovú polievku. Raňajky začínal ako typický vidiečan – praženicou so slaninou, tvrdým syrom, šunkou a čerstvými žemľami, no nepohrdol ani sladkými koláčmi, ako tvarohový koláč či jablkové pité.
Nemecký pápež Benedikt XVI., ktorý nastúpil na pápežský stolec v roku 2005, mal zase slabosť pre bavorské jedlá a sladkosti z mesta Aachen. Obzvlášť mu chutili rezne, zemiakové placky a štrúdľa so smotanou.
Ako pravý Nemec si vedel vychutnať pohár piva, jeho obľúbenou značkou bolo Franziskaner Weissbier, a občas si doprial aj kvalitné piemontské víno. Vo Vatikáne si užíval aj taliansku kuchyňu, špagety carbonara mu vždy vyčarili úsmev na tvári.
Pápež František sa od predchodcov odlišoval svojou skromnosťou a dôrazom na bio potraviny. Mlieko, jogurty, domáce maslo, syry a ovocie pochádzali zo záhrad jeho letného sídla v Castel Gandolfo.
Raňajky mali jednoduchú podobu: pohár pomarančového džúsu či tradičné argentínske sladkosti membrillo. Obed a večeru tvorili pečené kurča, šaláty, ovocie a fľaška vína. Aj on si obľúbil talianske jedlá, ako cestoviny, gnocchi či polentu, a nepohrdol ani zmrzlinou a pizzou.
Novozvolený pápež Lev XIV., pôvodom z Chicaga, je však kulinársky dobrodruh s rozmanitými chuťami. Už v detstve si obľúbil miestne hotdogy bez kečupu, burgre či chicagskú pizzu.
Jeho rodina mala tradíciu konzumovať ryby každý piatok, čo si nový pápež zachoval aj vo Vatikáne a obohatil ich aj o morské plody. Počas svojej misijnej práce v Peru strávil dvadsať rokov a vychutnal si miestne jedlá, najmä ceviche a dusenú kozľacinu.
Lev XIV. sa vždy snaží neplytvať jedlom a všetko, čo mu ponúknu, aj skonzumuje. Tento postoj korešponduje s jeho skúsenosťami z detstva, keď bolo jedla málo a každý kúsok mal hodnotu. Pápež rád spája jedlo s nápojmi, a často si vychutnáva kávu spolu s pohárom pomarančového džúsu. Svoju kulinársku zvedavosť dokazuje aj tým, že ochutnáva rôzne jedlá z celého sveta, vrátane tých, ktoré sú pre neho úplne netradičné.
Jedlo teda pre pápežov nie je len nevyhnutnosťou, ale aj spôsobom, ako spoznávať svet, uchovávať spomienky a udržiavať spojenie s vlastnou kultúrou. Od jednoduchých vidieckych zemiakov až po exotické ceviche či bio pochúťky, ich chuťové preferencie odrážajú osobnosť a životnú cestu každého z nich.
