Aj na Slovensku sa nájde mnoho talentovaných ľudí, ktorí by mohli dobyť svet. Medzi nich patrí aj slovenský akademik Jozef Čabelka. Ten na zváranie nenazeral len ako na remeslo, ale spravil z neho disciplínu s presnými pravidlami. Za svoj objav v zváračskom fachu dokonca získal nomináciu na Nobelovu cenu za fyziku, píše PLUS 7 DNÍ.
Zváranie je dnes technológiu, ktorá si vyžaduje nielen presnosť, ale aj presné postupy a normy, ktoré je potrebné dodržiavať. Ešte v polovici minulého storočia zváranie nebolo jasne zadefinované. Zaslúžil sa o to až Jozef Čabelka – vedec, ktorý bude už navždy známy ako významná osobnosť Slovenska.
Jozef nemal túžbu stať sa zváračom, no ovplyvnil ho pobyt vo Francúzsku, informuje PLUS 7 DNÍ. „Dostal sa na post-graduálny kurz do Paríža, kde sa naučil ,zváračinu‘ prezradil o vedcovi jeho syn Dušan pre spomínaný web. Práve v ďalekom Francúzsku sa Jozef naučil novým zváračským postupom. „On je otcom zvárania a súčasne aj otcom vrubových účinkov,“ povedal bez okolkov dekan Strojníckej fakulty STU Ľubomír Šooš.
Dôležitým faktorom pri zváraní je nepochybne vrubový účinok, keďže na ňom stojí úspešnosť zvárania. „Len čo narušíte povrch nejakého materiálu trebárs nejakým rezom, podstatne sa zníži jeho ohybová pevnosť. Stačí, aby vznikol vrub na nejakej súčiastke, a pevnosť nám ide rádovo dole. On toto objavil a dokázal to aj vedecky odôvodniť a matematicky spočítať,“ prezradil dekan portálu PLUS 7 DNÍ.
O Jozefovi Čabelkovi sa nehovorilo len na Slovensku, ale jeho meno bolo známe aj vo svete. „Vymyslel zváranie pod vodou, ktoré sa využívalo napríklad na opravu vojnových lodí. Celý princíp bol vo zvone, ktorý sa púšťal, kde sa voda nedostala. A tam mohli zvárať,“ poznamenal Šooš. Tento postup sa stal základom moderného zvárania.
Ako píše spomínaný web, Čabelka urobil zo zvariteľnosti ucelenú disciplínu. Priniesla systém, ktorý sa dal učiť, ale tiež opakovať a kontrolovať. „Vytvoril celú metodiku. Dokonca aj výpočty pevnosti zvarov, dovtedy to vôbec nebolo. Zvarilo sa, buď to držalo, alebo sa to zlomilo. Dokázal vedecky odôvodniť aj závislosti tvrdosti a krehkosti zvaru,“ prezradil dekan Šooš. Táto metóda sa v modernom ponímaní nazýva „skúška zvariteľnosti“. Čo to v praxi znamenalo? Zvárači ňou vedeli vopred odhadnúť, či zvar vydrží v poriadku, alebo či sa môže stať to, že zlyhá.
Húževnatého Čabelku v roku 1974 ocenili v Amerike, kde získal Cenu J. F. Lincoln Arc Welding Foundation za prácu o zvariteľnosti mäkkých konštrukčných uhlíkových ocelí. Okrem ocenenia mu patrila aj odmena 200-tisíc dolárov. „Za tento jeden patent, za vlastné peniaze, ktoré dostal, dal vybudovať celý komplex Výskumného ústavu zváračského,“ vysvetlil pre PLUS 7 DNÍ dekan Ľubomír Šooš.
Jozef Čabelka sa však zaradil aj medzi kandidátov na prestížne ocenenie v oblasti vedy v celosvetovom meradle. „Bol navrhnutý na Nobelovu cenu za fyziku za teóriu zvariteľnosti,“ prezradil napokon Šooš.
