Dlhé hodiny strávené pri videohrách môžu mať u mladých ľudí negatívne dôsledky na stravovanie, spánkové návyky aj telesnú hmotnosť. Vyplýva to z novej vedeckej štúdie publikovanej v odbornom časopise Nutrition.
Výskum ukazuje, že občasné alebo mierne hranie videohier nepredstavuje pre mladých dospelých zásadný problém. Zdravotné riziká sa však začínajú výraznejšie prejavovať v momente, keď hranie presiahne desať hodín týždenne, uvádza Newsweek.
Tím vedcov z Curtinovej univerzity v austrálskom Perthe analyzoval údaje od 317 študentov z piatich univerzít. Medián ich veku bol 20 rokov. Účastníkov rozdelili do troch skupín podľa intenzity hrania. Prvá skupina zahŕňala študentov, ktorí hrali maximálne päť hodín týždenne. Druhá skupina trávila hraním päť až desať hodín a tretia viac než desať hodín týždenne.
Medzi prvými dvoma skupinami vedci zaznamenali len minimálne rozdiely v kvalite stravy, spánku či telesnej hmotnosti. Výrazné odchýlky sa však objavili u študentov s najvyššou hernou záťažou.

Vyššie riziko nadváhy a horšia strava
Autor štúdie profesor Mario Siervo, ktorý sa venuje populačnému zdraviu, poukázal na to, že mladí ľudia hrajúci do desať hodín týždenne mali veľmi podobné zdravotné ukazovatele. Zlom nastal až pri skupine s intenzívnym hraním, kde sa prejavil výrazný pokles kvality stravy a častejší výskyt nadváhy či obezity.
Medián indexu telesnej hmotnosti v tejto skupine dosiahol hodnotu 26,3 kilogramu na meter štvorcový, čo už spadá do pásma nadváhy. Naopak, študenti s nízkym a miernym herným zaťažením mali BMI v rozmedzí 22,2 až 22,8, teda v rámci zdravých hodnôt.
Každá ďalšia hodina zhoršovala návyky
Analýza zároveň ukázala, že s každou ďalšou hodinou hrania hier týždenne sa postupne zhoršovala kvalita stravy. Tento vzťah pretrvával aj po zohľadnení faktorov, ako sú stres, úroveň fyzickej aktivity či celkový životný štýl.

Negatívne dôsledky sa prejavili aj v oblasti spánku. Hoci slabšiu kvalitu spánku hlásili vo všeobecnosti viacerí účastníci, horšie hodnotenia sa častejšie objavovali u miernych a najmä intenzívnych hráčov. Výskumníci zaznamenali jasnú súvislosť medzi dlhším časom hrania a narušeným spánkovým režimom, obzvlášť v prípadoch, keď sa hranie presúvalo do neskorých večerných a nočných hodín.
Upozornenie bez jednoznačného verdiktu
Autori štúdie zdôrazňujú, že ich zistenia nepotvrdzujú priamu príčinnú súvislosť, no identifikované vzorce považujú za varovné. Zároveň pripomínajú, že videohry samy o sebe nemusia byť škodlivé a môžu prinášať aj sociálne alebo kognitívne benefity.
Podľa profesora Sierva údaje naznačujú, že nízka až stredná miera hrania je vo všeobecnosti bezpečná, no nadmerný čas pri hrách môže postupne vytláčať zdravé návyky, ako je vyvážená strava, kvalitný spánok a pravidelný pohyb.
Vedci preto odporúčajú jednoduché preventívne kroky. Medzi ne patrí plánovanie prestávok počas hrania, obmedzenie hier vo večerných hodinách a výber zdravšieho občerstvenia namiesto kalorických snackov.


