Ukrajinská delegácia vedená ministrom obrany Rustem Umerov pricestovala v pondelok ráno do Istanbulu, kde sa uskutoční druhé kolo priamych rokovaní s Ruskom. Stretnutie ukrajinskej a ruskej delegácie je naplánované od 12 hodiny. Rokovania sa konajú v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu.
Ruská delegácia vedená asistentom ruského prezidenta Putina Vladimirom Medinským prišla v nedeľu večer. Rusko oznámilo, že memorandum o svojich podmienkach predloží až priamo na rokovaniach. Ukrajina na toto memorandum doteraz márne čakala. V rámci prvého kola rokovaní v polovici mája sa totiž obe strany dohodli nielen na veľkej výmene vojnových zajatcov, ale aj na výmene dokumentov ako by mohla vyzerať ich vízia mierovej dohody.
Ukrajina zverejnila svoje podmienky
Ukrajina deklarovala, že ruskej strane navrhne prímerie v trvaní najmenej 30 dní, po ktorom má nasledovať návrat všetkých zajatcov zadržiavaných oboma stranami a ukrajinských detí odvlečených na územie ovládané Ruskom.
Následne by sa malo uskutočniť stretnutie ukrajinského prezidenta Zelenského so šéfom Kremľa Putinom. Podľa ukrajinského prezidenta „kľúčové otázky môžu vyriešiť iba lídri“. Rusko túto možnosť opakovane odmietlo a tvrdí, že stretnutie Putina a Zelenského by sa mohlo uskutočniť až po tom, čo rokovacie delegácie dosiahnu širšie dohody. A počas celej vojny spochybňuje Zelenského legitimitu. Putin v marci vyhlásil, že Zelenskyj by moc na Ukrajine mal pod dohľadom OSN odovzdať prechodnej vláde, ktorá by zorganizovala voľby.
Žiadne územia, ale frontová línia
Moskva tvrdí, že sa chce zaoberať „základnými príčinami“ konfliktu – toto používa na kombinácie požiadaviek, čiže obmedzenie ukrajinskej armády, zákazu vstupu Ukrajiny do NATO a rozsiahlych územných ústupkov. Kyjev a Západ tieto výzvy odmietli a označili útok Ruska na Ukrajinu za imperiálne zaberanie cudzích území.
Ukrajina avizovala, že na pondelňajších rokovaniach ruskej delegácii predloží svoj návrh na mierové riešenie vojenského konfliktu. Východiskovým bodom pre rokovania o území by podľa Kyjeva mala byť súčasná frontová línia.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho americký rezortný kolega Marco Rubio spolu nedeľu telefonovali. TASR informuje podľa správy agentúry AFP. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že obaja diplomati „si vymenili názory na niekoľko iniciatív zameraných na politické riešenie ukrajinskej krízy, najmä na obnovenie priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule 2. júna“.
Zásadný útok na lietadlá pripravovali viac ako rok
Ukrajina pri nedeľňajšom útoku dronmi na letecké základne hlboko v Rusku zničila najmenej 13 lietadiel a poškodila niekoľko ďalších, uviedol v pondelok šéf Centra boja proti dezinformáciám pri ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany Andrij Kovalenko. Operáciu s krycím názvom „Pavučina“ plánovala SBU údajne viac než poldruha roka. Podľa zdrojov ukrajinských médií na ňu osobne dozeral šéf SBU Vasyl Maľuk i prezident Zelenskyj.
Terčom útoku sa stali najmenej štyri základne ležiace v Riazanskej, Murmanskej, Irkutskej a Ivanovskej oblasti. SBU tvrdí, že útok vyradil 40 ruských vojenských lietadiel vrátane niekoľkých strojov včasnej výstrahy A-50, strategických bombardérov Tu-95 a Tu-22. Ich stratu potvrdil aj ruský kanál Rybar pôsobiaci na sieti Telegram. „Ako sme už uviedli, strategické bombardéry Tu-95 a Tu-22 sa už dávno nevyrábajú a nedajú sa nahradiť. Tieto straty sú nenávratné. Je to bez zveličovania vážny úder pre naše strategické sily,“ poznamenal Rybar v príspevku. Ruské sily používajú bombardéry na odpaľovanie rakiet dlhého doletu na ukrajinské mestá.
