Slovenský trh práce prechádza jednou z najväčších premien za posledné desaťročia. Do popredia sa dostávajú nové profesie spojené s umelou inteligenciou, automatizáciou a digitalizáciou, pričom zároveň rastie význam sociálnych a komunikačných zručností. Firmy čoraz častejšie hľadajú ľudí, ktorí dokážu prepájať technológie s analytickým myslením a rozhodovaním, no zároveň upozorňujú na nedostatok vhodných kandidátov.
Podľa personálnych agentúr Grafton Recruitment a Gi Group sa prakticky všetky odvetvia nachádzajú v procese technologickej transformácie. Nové technológie, rozmach umelej inteligencie a tlak na udržateľnosť menia štruktúru pracovných miest a vytvárajú úplne nové pozície, ktoré ešte pred pár rokmi na trhu práce prakticky neexistovali.
Marketingová riaditeľka Grafton Recruitment a Gi Group Jitka Kouba upozorňuje, že spoločným znakom väčšiny nových profesií je silné technické zameranie. Zároveň však firmy čoraz častejšie narážajú na problém nedostatku odborníkov s potrebným vzdelaním a skúsenosťami.
Podobný pohľad ponúka aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Podľa neho trh práce nečelí len jednoduchému úbytku pracovných miest, ale najmä ich zásadnej premene. Umelá inteligencia dokáže nahradiť nielen rutinné úlohy, ale aj niektoré zložitejšie činnosti, ktoré si kedysi vyžadovali vyššiu kvalifikáciu.
Zanikajú predovšetkým pozície založené na opakujúcich sa postupoch a jasných pravidlách. Na ich miesto však nastupujú nové roly, ktoré sú štrukturálne iné a vyžadujú kombináciu technických, analytických a sociálnych schopností.
Sociálne zručnosti ako nová konkurenčná výhoda
Horňák upozorňuje, že samotné technické či kvantitatívne schopnosti už dnes nestačia. Kľúčom k úspechu sa stáva schopnosť technológie správne používať, interpretovať ich výstupy a zapájať ich do rozhodovacích procesov.
Do popredia sa tak dostávajú zručnosti ako:
- komunikácia,
- tímová spolupráca,
- kritické myslenie
- či manažérske schopnosti.
Práve zamestnanci, ktorí dokážu tieto kompetencie kombinovať s technickým základom, získavajú podľa analytika na trhu práce výraznú výhodu.
Premena trhu práce sa výrazne prejavuje aj v priemyselných odvetviach. Podľa prieskumu personálnych agentúr rastie dopyt po programátoroch robotov, analytikoch výrobných dát či špecialistoch na automatizáciu.
Mzdové rozpätia pri týchto pozíciách sa líšia podľa regiónu. V Bratislave a Trnave sa platy pohybujú v rozmedzí 2500 až 3500 eur, v Nitre medzi 2400 až 3100 eur. Na východe Slovenska sa mzdy zvyčajne začínajú na úrovni 1800 eur a horná hranica sa pohybuje okolo 2200 až 2300 eur.
IT sektor láka špecialistov na AI
Ešte výraznejšie zmeny vidno v oblasti informačných technológií. Vývojári softvéru zameraného na umelú inteligenciu alebo strojové učenie patria k najžiadanejším odborníkom na trhu.
V Bratislave a Trnave môžu podľa prieskumu očakávať mzdu v rozpätí 2900 až 4500 eur, v Žiline, Nitre a Košiciach od 2700 do 4200 eur a v Prešove približne 2400 až 3700 eur.
Rastúci význam digitalizácie zároveň zvyšuje dopyt po odborníkoch na kyberbezpečnosť. Tí majú v Bratislave mzdy na úrovni 3200 až 4000 eur, v Trnave 3000 až 4000 eur a v Prešove 2500 až 3500 eur.
Firmy si podľa personálnych agentúr čoraz viac uvedomujú, že bez kvalitného zabezpečenia dát a systémov nie je možné efektívne fungovať v digitálnom prostredí.
Popri technológiách zohráva významnú úlohu aj demografický vývoj. Starnutie populácie a úbytok pracovnej sily zvyšujú tlak na produktivitu a urýchľujú zavádzanie automatizovaných riešení.
Horňák zároveň upozorňuje, že demografické zmeny zvyšujú dopyt po pracovných miestach v zdravotníctve a sociálnych službách, kde sa technológie zatiaľ nedajú plnohodnotne nahradiť ľudským faktorom.
Dáta potvrdzujú dlhodobý trend
Analytik poukazuje aj na graf zverejnený Financial Times, ktorý ukazuje, že už od 80. rokov rastie zamestnanosť v profesiách s vysokými sociálnymi a matematickými zručnosťami.
Naopak, pozície s nízkymi sociálnymi schopnosťami a vysokými kvantitatívnymi nárokmi stagnujú. Ešte výraznejšie sa tento trend prejavuje vo vývoji miezd – najrýchlejšie rastú práve u ľudí s vysokou úrovňou sociálnych zručností, bez ohľadu na technickú náročnosť práce.
Podľa Horňáka by mal na tieto zmeny reagovať aj vzdelávací systém. Okrem technických znalostí by sa školy mali viac zameriavať na rozvoj mäkkých zručností, ako je komunikácia, tímová práca, kritické myslenie či schopnosť interpretácie dát.
Len kombinácia technického základu a sociálnych kompetencií môže podľa neho pripraviť absolventov na dynamicky sa meniaci trh práce.
Jitka Kouba dodáva, že budúcnosť patrí firmám, ktoré dokážu rýchlo prispôsobiť svoju pracovnú silu digitálnym a udržateľným trendom. Práve schopnosť neustále sa učiť a adaptovať sa rozhodne o tom, kto bude na trhu práce úspešný.
Podľa nej technologické zmeny neprinášajú len riziká, ale aj množstvo nových príležitostí pre ľudí, ktorí sú pripravení investovať do svojho rozvoja.
