Nedávna štúdia publikovaná na portáli StarsInsider naznačuje, že nárast priemerného veku dožitia sa postupne spomaľuje. Analýza tímu gerontológov totiž tvrdí, že väčšina dnešných detí sa pravdepodobne nedožije 100 rokov. Je to znepokojujúce zistenie, najmä keď sa zdá, že moderná medicína za posledné polstoročie zvýšila dĺžku života. Prečo sa teda deti nedožijú 100. narodenín?
Nedávna štúdia ukázala, že šanca, že sa dnes narodené deti dožijú 100 rokov, je veľmi nepravdepodobná. V správe uverejnenej v časopise Nature Aging gerontológovia tvrdia, že éra rýchleho predlžovania dĺžky ľudského života sa skončila. Autori vychádzali z analýzy údajov o dĺžke života z Austrálie, Francúzska, Hongkongu, Talianska, Japonska, Južnej Kórey, Španielska, Švédska, Švajčiarska a Spojených štátov.
Podľa štúdie majú deti ženského pohlavia narodené v roku 2019 v týchto miestach celkovo 5,1 % šancu, že sa dožijú 100 rokov. Priemerná pravdepodobnosť, že sa muž dožije 100 rokov, je 1,8 %. V roku 1990 hlavný autor správy Jay Olshansky, profesor epidemiológie a bioštatistiky na School of Public Health na University of Illinois v Chicagu, vyslovil hypotézu, že ľudstvo sa blíži k hornej hranici strednej dĺžky života v populáciách s vysokým priemerným vekom dožitia.
Verili, že počet rokov, ktorých sa človek môže dožiť, sa výrazne zníži, pričom účinky lekárskych zásahov budú mať čoraz menší vplyv na očakávanú dĺžku života. V tom čase sa predpovedalo, že deti sa v priemere dožijú iba 85 rokov, pričom 1 až 5 % sa budú môcť dožiť 100. narodenín. Mnoho gerontológov nesúhlasilo s Olshanskym a jeho kolegami a tvrdili, že pokroky v medicínskych technológiách a technológiách predlžujúcich život sa zrýchlia a spolu s tým prinesú aj očakávanú dĺžku života.
Predpovede sa potvrdili
Takmer o 25 rokov neskôr sa zdá, že predpoveď Olshanskyho a jeho kolegov sa potvrdila. Olshansky však trvá na tom, že tieto najnovšie výsledky je potrebné správne interpretovať. Ľudstvo stále predlžuje dĺžku života, dodal, ale čoraz pomalším tempom ako v predchádzajúcich desaťročiach. Čo presne teda odhaľuje jeho analýza údajov o dlhovekosti?
Stať sa storočným človekom, je už dlho znakom mimoriadnej dlhovekosti. Jednou z ústredných otázok v dnešnej vede, starnutí a verejnom zdraví je: ako dlho sú ľudia schopní ešte žiť? Na zodpovedanie tejto otázky tím skúmal najnovšie trendy v úmrtnosti a očakávanej dĺžke života od roku 1990 do roku 2019 pomocou demografických metrík prežitia z národných vitálnych štatistík vo vyššie uvedených ôsmich krajinách a územiach s najstaršou populáciou.
Ich zistenia sú však v rozpore s populárnou predstavou, že ľudia sa čoskoro budú môcť dožiť 120, dokonca 150 rokov. Namiesto toho Olshansky varuje, že perspektíva toho, čo sa nazýva radikálna dĺžka života, je klam. „Starnutie je v súčasnosti nemenné – je to úpadok vašich buniek, tkanív, orgánov a orgánových systémov, ktorý momentálne nemožno zastaviť,“ povedal v rozhovore pre CNN.
„Ak vystavíte dostatok ľudí v populácii nemennej sile starnutia, narazíte na prekážku, ktorá sťažuje dosiahnutie ďalšieho nárastu priemernej dĺžky života, a to je miesto, kde sme teraz. Môžete pokračovať v napredovaní proti závažným chorobám, ale nebude to mať taký účinok na predĺženie života, ako si ľudia myslia – v skutočnosti to bude mať skracujúci sa účinok.“
Podľa Olshanskeho je to dôsledok toho, že ľudia môžu žiť dostatočne dlho na to, aby zažili biologický proces starnutia, ktorý je teraz dominantným rizikovým faktorom. Jediný spôsob, ako môžeme prelomiť tento sklenený strop dlhovekosti, je, ak spomalíme biologický proces starnutia, uviedol.
Medicínske faktory
Obezita v populácii zohráva veľkú úlohu pri znižovaní strednej dĺžky života dnešnej generácie detí. Tento stav vždy vedie k cukrovke, kardiovaskulárnym ochoreniam, rakovine a iným zdravotným poruchám.
V skutočnosti, článok publikovaný Olshanskym v roku 2005 naznačil, že toto bude prvá generácia mladých ľudí, ktorí budú žiť kratšie ako ich rodičia v dôsledku obezity. Zdravotní experti poukazujú na ďalšie faktory, ktoré prispievajú k tomuto posunu, vrátane nezdravého životného štýlu, zhoršovania životného prostredia, ekonomickej nerovnosti a prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Naopak, v 20. storočí sa celosvetová priemerná dĺžka života neustále zvyšovala najmä v dôsledku zlepšovania zdravotnej starostlivosti, hygieny a životných podmienok. K tomuto nárastu prispelo eliminovanie alebo kontrola mnohých infekčných chorôb, vývoj a distribúcia vakcín a široká dostupnosť antibiotík. Nedávne štúdie, vrátane tých, ktoré boli publikované v Nature Ageing, však naznačujú, že dramatický pokrok zaznamenaný v minulom storočí sa značne spomalil.
„Moderná éra je plná ľudí, ktorí sa dožívajú 70 – 80 rokov a niektorí aj 90 rokov a viac,“ zdôraznil Olshansky, „no takmer všetci žijú v čase, ktorý bol vyrobený medicínskou technológiou – vyfabrikovaným časom, ktorý pre nás vytvorili lekári na celom svete. „[Ale] metrikou úspechu by nemalo byť predĺženie životnosti,“ trval na svojom. „Malo by to byť predĺženie vyhovujúceho zdravotného stavu,“ uzavrel Olshansky.
