Ako bezpečne prežiť búrku, keď niet kam ujsť

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/Dano Veselský, Canva/@pexels, @pixabay, @harry-kao
Reklama

Keď letná obloha potemnie a vzduch zhustne, búrka už nie je ďaleko. Tento rok si ju mnohí pamätajú najmä zo začiatku júla, keď prudký vietor a prívalové dažde zanechali po sebe stovky poškodených domov a ulíc. Po jedinej noci dorazilo k hasičom viac než 2900 hlásení o škodách a o pár týždňov neskôr ďalšie mestá zasiahli náhle povodne.

Búrka sa nerodí náhodne – prejde štyrmi jasne rozlíšiteľnými fázami. V prvej sa vzduch pri zemi ohrieva, stúpa nahor a vytvára malé obláčiky. Tie sa menia na vysoké kopovité mraky, ktoré postupne rastú do výšky. Nasleduje štádium, keď sa vo vnútri začína tvoriť dážď a krúpy, prúdy vzduchu sa rozdelia na stúpajúce aj klesajúce. V poslednej fáze sa horná časť oblaku rozprestrie do tvaru obrovského bieleho „üllu“, pretože tam voda zamrzne na drobné kryštáliky. Píše o tom blikk.hu.

Vo vyvinutom búrkovom oblaku vládne zaujímavé usporiadanie:

  • horná vrstva – ľahké ľadové kryštáliky s kladným nábojom
  • stred – zmes ľadu a krúp s negatívnym nábojom
  • spodok – dážď a topiace sa krúpy, často tiež so záporom

Stret týchto nábojov a prúdení spúšťa jav, ktorého sa ľudia boja aj obdivujú – blesk. Keď rozdiel v elektrickom napätí prerastie možnosti vzduchu fungovať ako izolant, energia sa uvoľní v podobe prudkého výboja.

Blesk si miesto vyberá

Rozšírená predstava, že blesk nezasiahne to isté miesto dvakrát, je mýtus. Empire State Building v New Yorku dostane zásah v priemere 25 až 100-krát ročne a počas jednej noci aj viackrát.

Na snímke blesky nad budovou Národnej banky Slovenska počas búrky v Bratislave 9. júna 2024. Zdroj: TASR/Dano Veselský

Ako vzniká hrom

Blesk prudko zahreje vzduch na svojej ceste, ten sa okamžite roztiahne a vyvolá zvukovú vlnu, ciže hrom. Ten môže byť počuteľný až do vzdialenosti približne 16 kilometrov. Pri zdroji dosahuje intenzitu 165–180 decibelov, niekedy aj cez 200. Pre porovnanie, hudobná produkcia na festivale má povolenú hranicu okolo 65 decibelov. Hrom tak dokáže poškodiť sluch, v krajnom prípade aj pretrhnúť bubienok.

Bezpečnosť počas búrky

Najlepšia ochrana je pevná budova alebo uzavreté auto s oknami hore. Kovová konštrukcia vozidla rozvedie elektrinu po povrchu a odvedie ju do zeme. Rizikom sú otvorené priestranstvá, voda, vysoké stromy, stĺpy a kovové predmety ako dáždniky či rybárske prúty.

Doma je vhodné odpojiť nepotrebné spotrebiče z elektriny, aby sa predišlo poškodeniu pri prepätí. Neodporúča sa dotýkať vodovodných kohútikov alebo rúr bez izolácie.

Mobilný telefón v interiéri počas búrky nepredstavuje problém, rizikovejšie sú pevné linky, ktoré sú vedené káblami vonku.

Ak búrka zastihne človeka vonku bez možnosti úkrytu, odborníci radia čupnúť si – nohy pri sebe, ruky na kolenách, hlava medzi nohami. Cieľom je minimalizovať kontakt s povrchom.

Po prechode búrky treba zostať opatrný, vyhnúť sa popadaným elektrickým vedeniam a poškodeným stromom či budovám.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Veda a technológie