Vianoce majú pre slovenské známe osobnosti mnoho podôb – od tichých rodinných chvíľ cez silné spomienky až po obyčajnú radosť z jedla, ktoré chutí len raz do roka. Niektorí z nich si sviatky spájajú s detstvom, iní s deťmi, ďalší s vôňou kapustnice či rozprávkami v televízii.
Spoločným menovateľom je však túžba po pokoji, zdraví a blízkosti. Magazín Pravda vyspovedal obľúbené slovenské tváre.
Keď darčeky prestanú byť vecami
Pre Jána Ďurovčíka stratili hmotné darčeky význam v momente, keď videl, ako sa z nich raduje jeho syn Janík. Práve jeho detská radosť je pre neho tým najkrajším sviatočným darom. Minulé Vianoce u nich doma patrili fantázii – listy nepísali Ježiškovi, ale King Kongovi, ktorý mal podľa syna na starosti rozdávanie darčekov.
Tieto Vianoce sa však rodina vrátila ku klasike. Filmy ho počas sviatkov nelákajú, hoci jeho manželka pozná Sám doma naspamäť. Na stole uňho nechýba špecifická „východniarska“ polievka – kombinácia kapustnice a hubovej polievky s bobáľkami a klobásou, bez ktorej si Štedrý večer nevie predstaviť.
Podobne vníma darčeky aj Eva Pavlíková. Pre ňu boli vždy najväčším darom pokojné Vianoce strávené s manželom a dcérou. Oveľa viac než prijímanie darov ju teší ich rozdávanie a radosť blízkych. Sviatky u nej nie sú o televízii, no Popoluška s Libuškou Šafránkovou má u nej stále miesto. Na štedrovečernej tabuli býva rybacia polievka, kapor so šalátom, koláče už nepečie – nosia ich kamarátky.
Sama priznáva, že sa vyhýba nákupnému ošiaľu a Vianoce vníma najmä ako čas spolupatričnosti, empatie a spomienky na ľudí žijúcich vo vojnách.
Spomienky zostávajú navždy
František Kovár si Vianoce spája s darčekom, ktorý ovplyvnil celý jeho život. Ako jedenásťročný dostal fotoaparát Flexaret a začal dokumentovať ulice Bratislavy, rodinu aj sviatočné chvíle. Z týchto začiatkov vznikol archív, ktorý si dodnes cení, rovnako ako svoje 8 mm filmové záznamy zo súkromia či divadelných skúšok. Rozprávky má rád, sleduje ich pri varení v kuchyni a s úsmevom spomína aj na vlastnú úlohu v Kráľovi Drozdia brada.
Tento rok však bude prvýkrát variť kapustnicu bez svojej manželky Danky. Kapustu si pôjde kúpiť na Miletičku a po nej pripraví kapra s vlašským šalátom. Najviac si želá, aby bola rodina aspoň na Vianoce pokope.
Danica Jurčová vníma sviatky cez atmosféru, vôňu škorice a punču v meste. Najviac ju teší radosť detí v rodine, s ktorou Vianoce trávi. Za jeden z najnevšednejších darčekov považuje cestu do Vietnamu a Malajzie, no tento rok má výnimočné miesto rozhlasová hra Robinson na ostrove vidín, kde stvárnila postavu Nedele. Advent si rada spríjemní romantickým vianočným filmom a teší sa aj na rozprávku Princezna stokrát jinak. Na stole u nich nechýba fazuľová polievka na masle, kapustnica so sušeným ovocím a kaprie podkovičky.
Tradície na tanieri aj na obrazovke
Štefan Martinovič má Vianoce späté s mamou – s jej darčekmi do domácnosti aj s hríbovou polievkou, ktorú miluje. Filmovou stálicou je pre neho Láska nebeská a jeho sviatočné želanie je jednoduché: zdravie pre všetkých. Beáta Dubasová sa vracia do detstva k spoločnej španielskej gitare, ktorá naštartovala jej hudobnú cestu. Dodnes má slabosť na Popolušku, Mrázika, Pelíšky či Rysavú jalovicu.
Na štedrovečernom stole má tradičné východniarske jedlá – jušku, máčanku a kapra so šalátom.
Sarah Arató si najviac váži možnosť byť cez sviatky s celou rodinou. Filmy nemá striktne vybrané, hoci Popoluška či Láska nebeská jej nie sú cudzie. Jej tajným prianím sú zasnežené Vianoce a na stole si najviac vychutnáva zemiakový šalát v rôznych podobách, rada ochutnáva, ako ho robia iní. Karin Haydu preferuje zážitkové darčeky, najmä cestovateľské, a medzi sviatočné klasiky pre ňu patria Popoluška, Sám doma či S tebou mě baví svět. V ich rodine sa ryby nejedia, preto majú rezeň a zemiakový šalát, ktorý sa dedí z generácie na generáciu.
Kapustnica, mier a ticho
Petra Polnišová má jasno – kapustnica je jej sviatočná láska, varí jej plný kotol a dojedá ju celé sviatky. Spomienky ju vracajú k malej drevenej postieľke pre bábiku, ktorú dostala ako dieťa. Filmy počas Vianoc nestíha, no Popolušku si neodoprie. Jej želanie smeruje k pokoju vo svete. Ľubomír Feldek sa do sviatkov dostal v čase osobnej straty, keď krátko po odovzdaní príspevku zomrela jeho manželka Oľga.
Poslal verše vojnovej piesne, ktoré preložil, a jeho slová sa niesli v duchu mieru – v duši aj na svete. Spomínal na detské knihy pod stromčekom aj na spomienky z druhej svetovej vojny, ktoré sa mu vracajú s vekom. V jeho vianočnom odkaze sa spája osobný žiaľ s túžbou, aby sme sily nemíňali na vojny, ale na zvládanie vlastných životov.
