Letné výlety síce auto unavia, no až mrazivé mesiace ukážu, či váš stroj prežije bez trvalých následkov. Hlavným nepriateľom tu nie je samotný mráz, ale nenápadná biela vrstva, ktorá sa lepí na kolesá.
Kým sa my tešíme z bezpečných ciest bez poľadovice, naše auto môže podstupovať tichú chemickú popravu. Píše o tom aj autobild.pluska.sk.
Samotné kryštáliky soli v suchom stave plechom prakticky neublížia. Skutočná deštrukcia sa spúšťa až vo chvíli, keď sa chlorid sodný rozpustí v roztopenom snehu. V tom momente vzniká elektrolyt – agresívny vodivý roztok, ktorý funguje ako neviditeľná batéria urýchľujúca prenos elektrónov medzi molekulami kovu. Táto reakcia znásobuje rýchlosť, akou sa čistá oceľ mení na hnedý prach.
Najviac kritické obdobie nastáva, keď sa vonkajšia teplota pohybuje okolo nuly. Vtedy je soľ chemicky najaktívnejšia a v podobe lepkavej brečky sa dokáže udržať v štrbinách podvozka celé týždne, niekedy až do prvých letných búrok. Ak tento slaný film včas neodstránite, hrdza dostáva ideálne podmienky na systematické rozleptávanie ochranných vrstiev vášho vozidla.
Kamenná soľ nešetrí ani moderné materiály
Hoci sa výrobcovia pýšia hliníkovými dielmi a zinkovaním, nestačí to vždy. Klasická oceľ, z ktorej sa stále vyrábajú nosné rámy, nápravy či výfuky, nemá schopnosť vytvoriť si vlastnú barikádu proti kyslíku. Na rozdiel od drahších kovov jej chýba tenká ochranná vrstva, ktorá sa sama tvorí na povrchu kovov pri kontakte s kyslíkom a pomáha spomaliť alebo úplne zastaviť ďalšiu koróziu.
Akonáhle kamienok odletujúci od kolies naruší lak alebo vrstvu zinku, soľ si okamžite nájde cestu k „živej“ časti auta. Ešte nebezpečnejšia je situácia, kde sa stretávajú dva rôzne kovy, napríklad oceľová skrutka v hliníkovom ramene. V prítomnosti soli tu vzniká miniatúrny elektrický prúd, ktorý doslova požiera ten menej ušľachtilý z nich. Zinok je síce v prvej línii a pretože má nižší elektrochemický potenciál než železo, začne korodovať prvý, no v extrémne slanom prostredí sa jeho zásoby rýchlo vyčerpajú a auto ostáva bez ochrany.
Voda dokáže zázraky, ak viete, kam ju nasmerovať
Jediným spôsobom, ako tento rozklad zastaviť, je mechanické prerušenie kontaktu medzi kovom a slanou vlhkosťou. Zabudnite na drahé voskové šampóny, ak nimi len oblejete kapotu. Pri zimnej údržbe vyhráva hrubá sila – veľký objem čistej vody namierený tam, kam nikto nevidí. Chlorid sodný je našťastie výborne rozpustný, takže dôkladný oplach podvozka a podbehov ho dokáže spoľahlivo vyplaviť.
Dávajte si však pozor na extrémne mrazy. Ak teplota klesne pod -10°C, radšej s návštevou umývačky počkajte. Prudký tepelný šok z vlažnej vody môže v laku vyvolať mikroskopické trhliny, ktoré poslúžia ako vstupná brána pre ďalšiu koróziu.
Čo by ste nemali v zime zanedbať:
- Pravidelný výplach dutín: Soľ sa najradšej usádza v miestach, ktoré nevyschnú celé mesiace.
- Kontrola brzdových potrubí: Hrdza tu nie je len estetický problém, ale priamo ohrozenie života.
- Okamžité ošetrenie „pľuzgierov“: Ak vidíte, že sa lak dvíha, soľ už začala svoju prácu pod povrchom.
Prevencia v podobe voskových nástrekov podvozka a dutín vytvorí fyzickú bariéru, cez ktorú sa elektrolyt jednoducho nedostane. Je to investícia, ktorá sa vám vráti v momente, keď sa rozhodnete auto predať – alebo keď budete potrebovať, aby vás po desiatich rokoch stále bezpečne podržalo na ceste.
