Bombardovanie iránskych zariadení na obohacovanie uránu malo byť podľa Donalda Trumpa konečným víťazstvom Spojených štátov. Skutočnosť je však trochu iná; Washington by rád čo najskôr zasadol k rokovaciemu stolu, ale rozhorčený Teherán to odmieta. A podľa zdrojov CNN republikánska administratíva už robí ústupky, ktoré by od inak neústupného šéfa Bieleho domu čakal len málokto.
Na tlačovej konferencii po skončení samitu NATO bol Trump plný optimizmu a povedal, že Biely dom bude s Iránom hovoriť budúci týždeň. „Možno s nimi podpíšeme dohodu, neviem. Nemyslím si, že je to až také nevyhnutné,“ povedal americký prezident. Konečná kapitulácia Teheránu a súhlas s mierovou dohodou by pre neho znamenali ďalšie víťazstvo, ale iránski diplomati sa nezdajú byť na kolenách.
Minister zahraničných vecí Abbás Arakčí momentálne vylúčil akékoľvek rokovania. V rozhovore pre iránsku štátnu televíziu podľa agentúry Reuters uviedol, že hoci škody na iránskych jadrových zariadeniach „nie sú malé“, príslušné orgány stále zisťujú nové skutočnosti o iránskom jadrovom programe. Minister povedal, že to ovplyvní budúci diplomatický postoj Iránu.
Trumpova administratíva už reaguje na neochotný postoj. Podľa zdrojov zámorskej televízie boli vyjednávacie tímy Spojených štátov a viacerých blízkovýchodných krajín v kontakte už počas ničivých amerických úderov. Iránskemu režimu sa ponúka množstvo možných ústupkov s výnimkou jednej veci: ukončenia obohacovania uránu na iránskom území.
Pomoc s reštartom jadrovej energetiky?
Osobitný zástupca USA pre Blízky východ Steve Witkoff má v rukách nielen bič, ale aj poriadnu dávku cukru. Jeden z návrhov počíta s investíciou dvadsiatich až tridsiatich miliárd dolárov na rozvoj „iránskeho neobohateného jadrového programu, ktorý sa bude využívať výlučne v civilnej energetike“. Nemenovaná osoba blízka rokovaniam ubezpečila, že „nepôjde priamo o americké peniaze, ale o príspevky arabských partnerov“. Medzi ďalšie stimuly zo strany USA patrí zmiernenie časti sankcií, čo by Iránu umožnilo prístup k približne šiestim miliardám dolárov uložených v zahraničných bankách.
Trumpov poradný tím sa zaoberá aj pomerne divokou možnosťou, že by spojenci USA na Blízkom východe zohrali aktívnu úlohu pri prestavbe jadrového zariadenia Fordo na civilné účely. Počas amerických náletov ho zasiahlo niekoľko bômb GBU-57 E/B. Presný rozsah škôd iránske úrady zatiaľ nezverejnili, ale podľa Trumpa bolo Fordo úplne zničené. „Od rôznych ľudí prichádza množstvo návrhov. Viaceré z nich sa snažia byť veľmi kreatívne. Myslím si však, že v tejto chvíli je veľmi nejasné, čo sa stane v nasledujúcich dňoch a týždňoch,“ povedal zdroj pre CNN.
Witkoff v rozhovore pre televíziu CNBC uviedol, že všetky „návrhy mierovej dohody sa pripravujú s jediným cieľom: zabrániť Iránu získať jadrové zbrane“. „Témou našich rozhovorov je teraz problém, ako môže Irán obnoviť svoj civilný jadrový program tak, aby zároveň nemal možnosť obohacovať urán,“ dodal.
Okrem priameho zničenia jadrových zariadení mal útok Washingtonu z konca minulého týždňa za cieľ aj odradiť iránskych lídrov od ďalšieho možného vývoja jadrových zbraní. Výsledok však podľa mnohých odborníkov môže byť opačný, ako naznačil nedávny rozhodný krok iránskeho parlamentu. Ten prijal zákon o ukončení spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.
Iba priame rokovania
Okrem toho minister zahraničných vecí USA Marco Rubio stanovil podmienku, že bude rokovať len priamo s iránskymi predstaviteľmi. „Chceme mať mierové vzťahy s každou krajinou na svete. Teraz je to samozrejme na Iráne, musí s nami rokovať priamo, nie prostredníctvom tretích krajín,“ potvrdil. Podľa Witkoffa je všetko na dobrej ceste. „Už niekoľko dní hovoríme s Iráncami, myslím si, že sú pripravení posunúť sa opäť o krok ďalej,“ domnieva sa.
V roku 2015 Irán podpísal dohodu so svetovými mocnosťami USA, Čínou, Ruskom, Nemeckom, Francúzskom a Britániou s názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Jej súčasťou bolo zmiernenie protiiránskych sankcií výmenou za obmedzenie jadrových ambícií Teheránu a záruky, že Irán nebude vyvíjať jadrové zbrane.
Trump však počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 od dohody odstúpil a sankcie obnovil. Irán následne začal dohodu porušovať. Od svojho návratu do Bieleho domu v januári tohto roku sa americký prezident usiloval o novú dohodu s Teheránom, pričom niekoľko kôl rokovaní sa skončilo neúspechom a ďalšie diplomatické riešenie prerušil útok USA na iránske jadrové zariadenia.
