Konšpiračné teórie nepredstavujú len neškodné alternatívne vysvetlenia udalostí, ale môžu zásadne ovplyvňovať to, ako ľudia vnímajú svoj život a budúcnosť. Naznačuje to nový výskum Slovenskej akadémie vied, podľa ktorého viera v konšpiračné teórie môže sama o sebe zvyšovať pocit neistoty a ohrozenia.
Výskum SAV sa zameral na vzťahy medzi dôverou v inštitúcie, pocitmi finančnej (ne)istoty a vierou v konšpiračné teórie. Akadémia ho realizovala na vzorke 900 ľudí a dáta zbierala longitudinálne – teda opakovane s tými istými respondentmi – v rokoch 2021 až 2023. Práve tento prístup umožnil vedcom sledovať nielen vzájomné súvislosti medzi jednotlivými premennými, ale aj to, ako sa tieto vzťahy vyvíjali v čase.
Spoluautorka štúdie Lena Adamus považuje za jedno z najvýraznejších zistení fakt, že pocit neistoty sa nemusí objaviť len ako príčina viery v konšpiračné teórie, ale môže byť aj jej dôsledkom.
„Konšpiračné teórie nie sú len nepodložené presvedčenia, ale spôsob interpretácie reality. Učia nás vidieť svet ako miesto plné skrytých manipulácií, nepriateľských elít a zlomyseľných úmyslov,“ vysvetlila Adamus.
Konšpirácie ovplyvňujú naše vnímanie reality
V takto interpretovanom svete nie je podľa výskumu nič náhodné a žiadna kríza nie je neutrálna. Ak človek verí, že verejné inštitúcie klamú, experti sú skorumpovaní a politické rozhodnutia slúžia tajným záujmom, len ťažko si dokáže udržať pocit istoty o vlastnej ekonomickej či osobnej budúcnosti. Konšpiračné teórie pritom nemusia zhoršovať objektívne životné podmienky – postačí, že negatívne ovplyvnia ich subjektívne vnímanie.
Na Slovensku sa intenzívne začalo hovoriť o konšpiračných teóriách počas pandémie Covid-19, ktoré spochybňovali vedecké závery a tým aj prijaté opatrenia. Synonymom pre takéto je dlhodobo splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Covid-19 a poslanec NR SR Peter Kotlár (SNS). Ten napríklad tvrdí, že: „Očkovanie proti chorobe COVID-19 urobilo z ľudí geneticky modifikované organizmy a môže vyvolať nádorové ochorenia.“
Vedecké kapacity jeho závery okamžite odmietli, ale ani odborná, ani politická kritika jeho výrokov nedokázala zabrániť poklesu dôvery v očkovanie.
Kľúčová je dôvera v inštitúcie
Významnú úlohu v tomto procese zohráva aj dôvera v inštitúcie. Tu treba objektívne povedať, že je na Slovensku všeobecne nízka. Výsledky prieskumu ukazujú, že vzťah medzi nedôverou v inštitúcie a vierou v konšpiračné teórie je mimoriadne silný, stabilný v čase a pôsobí obidvoma smermi.
Nedôvera môže podporovať prijímanie konšpiračných presvedčení, ktoré následne dôveru v inštitúcie ešte viac oslabujú. A tak sa ocitáme v začarovanom kruhu, v ktorom sa navzájom posilňujú nedôvera a konšpiračné naratívy.
Štúdia, ktorá bola publikovaná v prestížnom vedeckom časopise British Journal of Social Psychology, zároveň upozorňuje na širšie spoločenské dôsledky tohto javu. V prostredí, kde konšpiračné teórie prehlbujú pocit neistoty a podkopávajú dôveru v inštitúcie, sa môžu stať účinným nástrojom politickej manipulácie. Dobrým príkladom môžu byť napríklad snahy veľmocí zasahovať do predvolebného boja a ovplyvniť výsledky volieb v krajinách, v ktorých chcú presadiť svoj vplyv. Autori výskumu dospeli k záveru, že nie je vždy potrebné priamo oslabiť ekonomického či politického rivala – často stačí narušiť dôveru občanov vo vlastnú krajinu a presvedčiť ich, že ich budúcnosť je nevyhnutne pochmúrna.
Na Slovensku sa podľa fact-checkingových projektov konšpiračné naratívy nešíria len na okraji spoločnosti, ale často zaznievajú aj z úst politických predstaviteľov. Upozorňujú na to, že v tomto prípade nejde až tak o jednotlivé výroky, ale o spôsob interpretácie reality – svet je vykresľovaný ako boj tajných elít, zahraničných vplyvov a vnútorných nepriateľov.
Ak sa vrátime k výsledkom prieskumu SAV, vedci sa zhodli na tom, že konšpiračné teórie nie sú len sprievodným javom krízových období, ale môžu sa stať aj ich aktívnou príčinou. O to viac apelujú na dôležitosť budovania dôvery v inštitúcie a kritického myslenia, ktoré by mali zohrať hlavnú úlohu pri posilnení spoločenskej stability.
