Generálny riaditeľ jedného z najvýznamnejších ruských vojensko-priemyselných konglomerátov, poslanec Putinovej strany a vplyvný muž Tatarstanu Ivan Jegorov sa objavuje aj v slovenskom obchodnom registri. Hoci je na sankčných zoznamoch a spájaný s podporou vojny proti Ukrajine, vlastní podiel v nitrianskej firme. Jeho podniky vyrábajú vojnové lode aj súčiastky pre bojové lietadlá a zároveň expandujú mimo Ruska – vrátane Slovenska.
Nie je bežné, aby sa meno muža zo sankčných zoznamov spájalo so slovenskými firmami. Napriek tomu Ivan Jegorov podľa zistení portálu Aktuality vlastní 25 % spoločnosti Timerchan, sídliacej v Nitre. Ďalšie firmy s rovnakým sídlom – Torgovyj Dom Tatarstan a Daiva Export Import Group – riadi Iľjaz Rašitovič Vafin, Jegorovov blízky spolupracovník. Daiva mala v minulosti tržby nad 4 milióny eur a zameriavala sa na priemyselné potrubia, hlavne pre projekty v Rusku, Kazachstane či na Ukrajine.
Obchádzanie sankcií cez bývalé sovietske republiky?
Jegorov sprevádza prezidenta Tatarstanu Minnichanova aj na zahraničných cestách – do krajín ako Malajzia, Senegal či Spojené arabské emiráty. Práve takéto kontakty využíva holding Ak Bars na expanziu, napríklad cez Uzbekistan. Tam podľa webu Defence Express fungujú „krycie firmy“, cez ktoré ruské spoločnosti môžu dovážať komponenty napríklad na výrobu dronov – medzi nimi aj Elektropribor, patriaci pod Jegorova.
Jegorov vedie Ak Bars Holding od roku 2002. Ide o konglomerát s viac ako 20-tisíc zamestnancami, ktorý ovláda kľúčové segmenty tatárskej ekonomiky – od poľnohospodárstva až po energetiku a lodenice. Najznámejšou firmou v jeho portfóliu je Zelenodolský závod A.M. Gorkého, výrobca ruských vojnových lodí vrátane korviet triedy Buyan-M, vybavených raketami Kalibr. Práve z tejto lodenice pochádza aj loď Vasily Bykov, ktorá útočila na ukrajinský Hadí ostrov.
Sankcie a výroba pre ruské letectvo
Zelenodolský závod sa dostal na sankčné zoznamy USA (2019), EÚ a Británie (2022) a postupne aj ďalších krajín. Ďalší podnik pod Ak Bars – Elektropribor z Kazane – vyrába elektroniku pre vojnové lietadlá a lode. Súčiastky z jeho výroby nájdeme takmer vo všetkých ruských strojoch. Rovnako sa venuje navigačným systémom pre vojenské účely.
Okrem biznisu hrá Jegorov významnú rolu aj v politike – je poslancom Štátnej rady Tatarstanu za stranu Jednotné Rusko a patrí do úzkeho okruhu prezidenta republiky Minnichanova. Okrem toho šéfuje aj športovým zväzom, ako sú federácie automobilového športu a samba.
Investigatívna skupina Fond na boj s korupciou, založená Alexejom Navaľným, zaradila Jegorova medzi osoby podporujúce vojnu. Podľa nich je podnikateľom, politikom a susedom hlavy Tatarstanu, ktorý skrýval majetok a zneužíval svoju pozíciu. Práve pre jeho úzke väzby na režim a vojenský priemysel sa objavil v ich neoficiálnom zozname podporovateľov invázie na Ukrajinu.
Napriek útlmu Daiva Export Import Group v rokoch 2021 – 2022 bola firma kedysi napojená na Synecta Holding, pôsobiaci v česko-slovenskom energetickom sektore. Spolupracovali napríklad na rekonštrukcii paroplynových cyklov v Uzbekistane. Biznis však sprevádzali aj problémy – jeden z predstaviteľov Synecty, Zdeněk Burianek, bol v Uzbekistane krátko zadržaný.
Firma Timerchan sídli v Nitre
Jednou z najvýraznejších indícií o pôsobení Ivana Jegorova mimo Ruska je jeho podiel v slovenskej spoločnosti Timerchan, registrovanej v Nitre na Lomnickej ulici.
V tejto firme má Jegorov 25-percentný podiel. Zvyšok podnikania má v rukách Iľjaz Rašitovič Vafin, ktorý zároveň figuruje ako konateľ ďalších dvoch spoločností sídliacich na tej istej adrese – Torgovyj Dom Tatarstan a Daiva Export Import Group.
Zvlášť zaujímavá je firma Daiva Export Import Group, ktorá v roku 2020 vykazovala obrat 4,5 milióna eur. Následne jej výkonnosť rapídne klesla, no už v roku 2023 sa obrat opäť vyšplhal na 1,5 milióna eur. Aj keď sa webová stránka firmy momentálne zobraziť nedá, archívne záznamy ukazujú, že sa venovala dodávkam priemyselných potrubí a armatúr, najmä pre Rusko, Kazachstan, Bielorusko a Ukrajinu. Spoločnosť sa podieľala na technických dodávkach pre elektrárne a rafinérie.
Na vlastníckej štruktúre firmy Torgovyj Dom Tatarstan je pritom zaujímavé, že jedným z jej spoločníkov je aj štátna agentúra Tatarstanu, ktorá spadá priamo pod Kabinet ministrov Republiky Tatarstan. To potvrdzuje, že podnikateľská aktivita týchto subjektov má nielen ekonomické, ale aj politické pozadie.
Hoci sa slovenské firmy v Nitre môžu javiť ako bežné obchodné subjekty, ich vlastnícke väzby siahajú k jadru ruskej vojenskej mašinérie. Prípad Ivana Jegorova ukazuje, ako blízko môžu mať slovenské registre k oligarchom z Kremľa – aj bez toho, aby o tom verejnosť vedela.
