Ako obstálo Slovensko v rebríčku minimálnych miezd v EÚ? Sme na tom ŽALOSTNE

peniaze, euro, mzda, minimálna, trend
Slovensko sa nachádza na chvoste rebríčka EÚ v minimálnej mzde. Zdroj: Pexels/Jakub Zerdzicki, Kaboompics.com
Reklama

Minimálna mzda na Slovensku sa v tomto roku zvýšila, avšak stále zaostáva v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ. K januáru 2025 dosiahla minimálna hrubá mzda 816 eur, čo však radí našu krajinu do tretej, teda najnižšej kategórie, ak porovnáme minimálne zárobky naprieč Európou.

Podľa prieskumu portálu Euronews Business, ktorý skúmal aktuálnu situáciu v oblasti minimálnych miezd v EÚ, rast týchto zárobkov v poslednom období často prekračoval mieru inflácie – pozitívny trend, ktorý však neplatí univerzálne. Životná úroveň zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu sa totiž značne líši medzi jednotlivými krajinami.

K januáru 2025 má desať z 22 členských krajín EÚ hrubú mesačnú minimálnu mzdu nižšiu ako 1 000 eur. Aj keď započítanie parity kúpnej sily (PPS) často znižuje nominálne rozdiely, prieskum stále odhaľuje výrazné medzery – napríklad v Nemecku je minimálna mzda po úprave PPS viac ako dvojnásobná oproti Bulharsku. PPS je ekonomický ukazovateľ, ktorý umožňuje spravodlivé porovnanie reálnej kúpnej sily v rôznych krajinách, pretože zohľadňuje rozdiely v cenových hladinách.

Eurostat uvádza, že hrubé mesačné minimálne mzdy v EÚ sa v januári 2025 pohybovali od 551 eur v Bulharsku až po 2 638 eur v Luxembursku. Ak do porovnania zahrnieme aj kandidátske krajiny, najnižšia minimálna mzda je v Moldavsku – len 285 eur. Z 27 členských štátov EÚ minimálnu mzdu zákonom stanovuje 22 krajín, keďže Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko túto povinnosť nemajú, a preto sa ich údaje nezohľadňujú.

Slovensko v tretej skupine

Podľa rozdelenia Eurostatu do troch hlavných skupín patria krajiny s najvyššími minimálnymi mzdami do prvej skupiny, kde mesačne zarába aspoň 1 500 eur v hrubom. Medzi tieto patria napríklad Luxembursko (2 683 eur), Írsko (2 282 eur), Holandsko (2 193 eur), Nemecko (2 181 eur), Belgicko (2 070 eur) a Francúzsko (1 802 eur). Druhá skupina zahŕňa štáty, kde sa minimálna mzda pohybuje medzi 1 000 a 1 500 eur – medzi nimi sú Španielsko (1 323 eur), Slovinsko (1 254 eur), Poľsko (1 091 eur), Litva (1 083 eur), Portugalsko (1 015 eur) a Cyprus (1 000 eur). Slovensko, spolu s ďalšími krajinami ako Chorvátsko (970 eur), Grécko (968 eur), Malta (961 eur), Estónsko (886 eur), Česko (826 eur) a Rumunsko (814 eur), patrí do tretej skupiny, ktorá je najpočetnejšia. Medzi kandidátskymi štátmi má najvyššiu minimálnu mzdu Turecko (708 eur), pričom predbehlo aj niektoré členské krajiny, ako Maďarsko (707 eur) či Bulharsko (551 eur).

Aj keď nominálne rozdiely medzi minimálnymi mzdami môžu byť výrazné, ich porovnanie po započítaní parity kúpnej sily (PPS) ukazuje zníženie rozdielov. Napríklad zamestnanec v Luxembursku zarába nominálne 4,8-násobok toho, čo dostáva kolega v Bulharsku, avšak pri PPS tento pomer klesá na 2,3-násobok. Po úprave podľa PPS sa teda aj poradie krajín mení – najvyššiu minimálnu mzdu podľa tejto metriky dosahuje Nemecko, zatiaľ čo Estónsko má najnižšiu.

Zaujímavé sú aj zmeny v reálnom raste minimálnych miezd vzhľadom na infláciu. V 24 krajinách, kde sú dostupné údaje, došlo v štyroch prípadoch k zníženiu reálnej mzdy. Najväčší reálny pokles zaznamenalo Turecko, kde inflácia dosiahla 44,4 % pri náraste minimálnej mzdy len o 30 %. Menšie poklesy boli pozorované v Cypre, Albánsku a Belgicku. Naopak, najväčšie reálne zvýšenie minimálnej mzdy sa udialo v Čiernej Hore, kde mzda stúpla o 25,9 % pri inflácii iba 2,6 %, pričom výrazné zlepšenie zaznamenali aj Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Litva.

Európske zákony taktiež zohrávajú úlohu v určovaní úrovne minimálnych miezd. Smernica EÚ o minimálnej mzde odporúča, aby táto mzda bola aspoň 60 % hrubej mediánovej mzdy v danej krajine. Podľa odborníkov z Eurofound táto smernica prispela k rastu minimálnych miezd v mnohých krajinách a môže byť kľúčová aj pri ďalších nárastoch, hoci v roku 2022 túto hranicu prekročili len tri členské štáty.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Ekonomika a biznis