Voľby rozložené na piatok a sobotu predstavujú v rámci Európy skôr výnimku. Takýto systém praktizujú Česi a kedysi bol zvykom aj na Slovensku.
Českí voliči majú možnosť odovzdať svoj hlas počas dvoch dní. Odborník na volebné systémy Daniel Kerekeš vysvetľuje, že pôvodne Československo po vzniku prvej republiky prijalo v roku 1919 volebný zákon, ktorý stanovoval volebný deň na nedeľu. Vtedajší šesťdňový pracovný týždeň znamenal, že nedeľa bola voľná, a ľudia tak mohli po návšteve kostola odvoliť. Tento akt mal zároveň slávnostný charakter. Píše portál Tvnoviny.sk.
Počas socializmu síce účasť na voľbách nebola povinná, no očakávalo sa, že občania sa zúčastnia a prejavia podporu kandidátom. Tí, ktorí sa do volebných miestností nedostavili, mohli byť oslovení prostredníctvom prenosnej volebnej urny.
Podľa anekdot sa najmä Česi v Československu často vyhýbali hlasovaniu. Odchádzali na chaty alebo do hôr.
Štát údajne zareagoval zavedením dvojdňového hlasovania, aby mohli voliči, ktorí cez víkend odchádzali mimo svojich pracovísk, uplatniť svoje právo ešte v piatok, často v rámci manifestácie za jednotnú kandidátku Národného frontu. Kerekeš však upozorňuje, že ide o neoverenú informáciu.
Po roku 1989 sa tradícia dvojdňového hlasovania zachovala v oboch krajinách, ale Slovensko postupne upravilo volebné dni iba na sobotu, zatiaľ čo Česko si dvojdňový systém ponechalo až dodnes.
