Gerrymandering nielen v Spojených štátoch amerických púta čoraz väčšiu pozornosť. Rozsah skazy, ktoré je tento jav schopný napáchať, si však uvedomuje len málokto.
Gerrymandering je definovaný ako manipulácia s hranicami volebných obvodov v prospech konkrétnej politickej strany alebo kandidáta. Je pravdou, že ku zmene obvodov dochádza v USA každé desaťročie po sčítaní ľudu, aby sa zohľadnili zmeny v počte obyvateľov. Posledné sčítanie obyvateľov sa konalo v roku 2020. Preto sa núka otázka, prečo je dnes gerrymandering tak horúcou témou?
Snaha Republikánov o prekreslenie volebných obvodov v Texase pred budúcoročnými voľbami do Senátu a Kongresu vyvolala celonárodný spor o mapy volebných obvodov, a to nielen medzi Republikánmi a Demokratmi. Je čoraz jasnejšie, že proces prekresľovania hraníc obvodov, ktorý sa dá zneužiť na stranícky zisk, bude jednou z ústredných tém najbližších mesiacov.
Boje o gerrymandering vyvolávajú obavy o americkú demokraciu
Reuters upozorňuje, že Američania naprieč politickým spektrom čoraz hlasnejšie vyjadrujú znepokojenie, že samotná integrita ich demokratického systému čelí existenčnej hrozbe, keďže súdne spory a legislatívne bitky o stranícky gerrymandering prebiehajú v celej krajine. Manipulácia hraníc volebných obvodov dosiahla také extrémne rozmery, že právni vedci varujú, že tento postup podkopáva základný princíp spravodlivého zastúpenia a môže spôsobiť, že milióny hlasov budú v rozhodovaní o politickej moci prakticky bezcenné.
Súčasné konflikty okolo prekresľovania volebných obvodov
V mnohých štátoch rozpútali ostré právne bitky o kongresové hranice obvodov diskusiu o tom, do akej miery sú stranícki aktéri ochotní deformovať demokratické zastúpenie v záujme politického zisku. Daily Kos poukazuje na príklad Severnej Karolíny, kde republikánski zákonodarcovia nakreslili kongresové mapy, o ktorých kritici tvrdia, že systematicky oslabujú volebnú silu Demokratov. To vyvolalo série súdnych sporov, ktoré zatiaľ nepriniesli riešenie.
Podobné spory vypukli aj na Floride či v Ohiu. V uplynulom týždni hranice volebných obvodov prekreslili zákonodarci v Texase takým spôsobom, že v budúcoročných voľbách do Kongresu (ktorý sa skladá zo Snemovne reprezentantov a Senátu) by mali získať až o päť kresiel viac než doteraz. Prezident Donald Trump, ktorý podporoval prekreslenie hraníc obvodov s cieľom zabezpečiť republikánsku väčšinu v Snemovni, reagoval slovami: „Veľké VÍŤAZSTVO pre skvelý štát Texas!!!“.
Opozičné hlasy a aj nezávislí pozorovatelia tvrdia, že novo nakreslené obvody porušujú ústavné princípy rovného zastúpenia. Reakcia Demokratickej strany na seba nenechala dlho čakať a štát Kalifornia prekreslil svoje obvody tak, aby kandidáti Demokratov získali o päť reprezentantov navyše, než tomu bolo doteraz.
Gerrymandering znamená, že víťaz je známy pred odovzdaním prvého hlasu
Právni experti poukazujú na sofistikované modelovanie a analýzy dát, ktoré dnes umožňujú tvorcom máp s nebývalou presnosťou predpovedať volebné správanie. Takým spôsobom môžu tvoriť volebné obvody, ktoré prakticky garantujú výsledok ešte pred odovzdaním prvého hlasu.
Táto technologická schopnosť premenila prekresľovanie volebných máp z periodickej politickej dohody raz za desať rokov na to, čo niektorí odborníci označujú za systematický útok na súťažnú demokraciu. Výsledkom sú volebné mapy, ktoré dokážu zabezpečiť výraznú väčšinu pre jednu stranu dokonca aj vtedy, ak celkové hlasy na úrovni štátu favorizujú tú druhú.
Federálne súdy si pritom dlhodobo nevedia dať rady s určením štandardov pre identifikáciu a nápravu protiústavného gerrymanderingu. Guardian poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 2019 v prípade Rucho v. Common Cause. To fakticky odstránilo federálny dohľad nad sťažnosťami na stranícky gerrymandering a ponechalo ich najmä v právomoci súdov a legislatív jednotlivých amerických štátov. Tento odsun súdnej moci posmelil straníckych aktérov, pričom voličom zostalo menej možností, ako spochybniť zmanipulované hranice obvodov.
Stupňovanie straníckeho gerrymanderingu navyše úzko súvisí s narastajúcou polarizáciou americkej politiky. Keďže politické strany sa stali ideologicky odlišnejšími a zároveň sa geograficky skoncentrovali, motivácie na stranícku manipuláciu ešte narástli. Kontrola nad prekresľovaním volebných obvodov sa tak stala vysoko stávkovou výhrou, ktorá môže rozhodnúť nielen o výsledkoch jednotlivých lokálnych volieb, ale aj o celkovej rovnováhe moci v štátnych administratívach a v Kongrese na celé desaťročie.
Odborné analýzy odhaľujú systémové hrozby pre zastupiteľskú demokraciu
Politológovia a právni vedci čoraz viac vnímajú gerrymandering nie ako bežnú, hoci pochybnú politickú praktiku, ale ako zásadnú hrozbu pre demokratické vládnutie. Odborníci na prekresľovanie volebných obvodov tvrdia, že extrémny gerrymandering vytvára „krízu zastupovania“, v ktorej sa volení predstavitelia stávajú viac zaviazaní straníckym záujmom než skutočným voličom.
Centrum spravodlivosti Brennana (Brennan Center for Justice) zdokumentovalo, ako zmanipulované obvody prispievajú k politickej polarizácii tým, že vytvárajú „bezpečné kreslá“. V nich čelia politici väčšej hrozbe z primárnych volieb (tzv. „primárky“) než zo súboja v hlavnom volebnom kole, v ktorom sa stretáva zástupca Republikánov a Demokratov. Takáto dynamika podporuje prijímanie radikálnejších politických pozícií a oslabuje šance na bipartizánnu spoluprácu (medzi oboma hlavnými politickými stranami) pri riešení kľúčových otázok.
Odborníci upozorňujú, že erózia súťaživých volieb obzvlášť poškodzuje demokratickú zodpovednosť. Ak hranice volebných obvodov vopred určujú výsledok, voliči strácajú reálny hlas pri výbere svojich zástupcov. Tento jav prispieva k poklesu dôvery verejnosti vo volebné inštitúcie a k rastúcemu cynizmu voči samotnému demokratickému systému vládnutia.
Reformné snahy čelia inštitucionálnym prekážkam
Rôzne iniciatívy na riešenie problémov s gerrymanderingom priniesli zmiešané výsledky. V štátoch ako Kalifornia, Arizona či Michigan vznikli nezávislé komisie na prekresľovanie volebných máp, ktoré mali vytvoriť nestranícky volebný proces. Tieto reformy vo všeobecnosti priniesli súťaživejšie voľby.
Reformné úsilie však často naráža na inštitucionálne bariéry. V mnohých štátoch kontrolujú legislatívny proces práve tí, ktorí z gerrymanderingu profitujú, a preto nemajú motiváciu meniť pravidlá. Alternatívou sú ústavné dodatky schválené voličmi. Tieto občianske kampane však zvádzajú ťažký boj s dobre financovanými politickými záujmami.
Dôsledky pre legitimitu demokracie a vládnutie
Pretrvávajúca kríza okolo gerrymanderingu otvára zásadné otázky o životaschopnosti amerických demokratických inštitúcií. Keďže stranícka manipulácia je čoraz sofistikovanejšia a rozšírenejšia, základný princíp, že voliči si vyberajú svojich zástupcov a nie politici svojich voličov, čelí bezprecedentným výzvam.
Do budúcna môže práve riešenie sporov o prekresľovanie volebných obvodov rozhodnúť, či sa americká demokracia dokáže prispôsobiť súčasným výzvam, alebo podľahne inštitucionálnemu úpadku. V stávke nie sú len politické výhody jednej či druhej strany, ale samotná otázka, či demokratické vládnutie dokáže prežiť v ére extrémnej polarizácie a technologickej sofistikovanosti. Bez zásadných reforiem odborníci varujú, že gerrymandering môže prispieť k širšej erózii legitimity, ktorá ohrozí stabilitu amerických politických inštitúcií na celé generácie.
