Dnes si deti pod vianočným stromčekom nachádzajú Xbox, Playstation či najnovšie modely smartfónov, ale kedysi, v období spred 40 rokov, sa deťom najviac rátali doskové hry, ktoré spájali rodiny, susedov aj spolužiakov.
Od Človeče, nehnevaj sa!, cez Klobúčik, hop! až po ďalšie hry, vrátane stavebníc SEVA, stavania bunkrov z matracov či zbierania slávnych céčok.
Človeče, nehnevaj sa!
Ikonická rodinná hra, ktorú poznali všetky deti, rodičia a aj dnes ju mnohí máme stále zastrčenú pod posteľou. Pôvodná verzia bola určená pre dvoch až štyroch hráčov so zelenou, modrou, červenou a žltou farbou hracích figúrok.
Cieľom hry bolo dostať všetky štyri figúrky svojej farby naspäť do domčeka po prejdení celého hracieho poľa. Samozrejme, nechýbal hnev, ak vám figúrku niekto vyhodil z poľa tesne pred cieľom, alebo vám len na začiatku chvíľu trvalo, kým padla štartovacia šestka.

Skákanie cez švihadlo
Hra, ktorú sme mohli vídať na školských dvoroch aj hocikde na uliciach.
Väčšinou išlo o dievčenské partie, ktorým postačovalo jedno švihadlo alebo akékoľvek lano, ktoré držalo pokope. Okrem jednoduchých preskokov nechýbali ani dvojskoky, otočky a extrémne rýchle preskakovanie. Typické tiež bolo bodovanie alebo len skákanie do rytmu riekaniek a pesničiek.
Stavanie bunkrov
Deťom kedysi stačilo málo na to, aby si vytvorili svoj vlastný hrací priestor, ktorý bol tajný a pre dospelých často neprístupný. Vonku dominovali rôzne kríky, stromčeky a húštiny, vnútri sa zase najľahšie stavali bunkre z matracov, stoličiek, vankúšov a diek.
Napriek tomu, že bunkre (najmä tie vnútorné) bolo treba stavať stále odznova, deti sa s radosťou púšťali do každej jednej stavby.
Klobúčik, hop!
Univerzálna detská hra, pri ktorej sa zabavili najmenší aj tínedžeri, a to za každého počasia.
Základom bol plastový poloblúk s dierkami pre uchytenie farebných klobúčikov. Cieľom hráčov bolo dostať čo najviac klobúčikov do dierok iba prostredníctvom jednoduchej páčky, pri ktorej rozhodovalo správne smerovanie aj primeraná sila. Každý oblúčik mal zároveň rôzne úrovne bodov – okraje zvyčajne po 10 bodov a smerom k stredu sa bodovanie zvyšovalo až na 50 bodov (podobný princíp ako pri šípkach).

Stolný futbal
Nie v takej podobe, ako ho poznáme dnes, ale v oveľa menšej a skromnejšej verzii ho chlapci dostávali ako vianočný či narodeninový darček.
Hracou plochou bolo futbalové ihrisko aj s vyznačenými čiarami, vyvýšenými okrajmi, zaoblenými rohmi, dvomi bránkami a hráčmi pevne umiestnenými na ploche – okrem brankárov, ktorí sa mohli pohybovať po línii do strán. Futbalisti sa ovládali len pomocou jedného prsta a vystreľovaním si prihrávali malú kovovú guľôčku – loptičku.

Drevené obrázkové kocky
Neboli len na stavanie najvyšších veží, ale predovšetkým z nich deti ľahko vyskladali obrázky. Zvyčajne boli balené po 9 kusov, každá kocka mala na každej strane vyobrazený iný kúsok obrázka a cieľom bolo kocky správne pootáčať a zoradiť tak, aby výsledkom bol obrázok z predlohy.
Stavebnice SEVA
Nezabudnuteľné stavebnice s modrými valčekmi, bielymi spojmi a červenými a žltými štvorcovými plôškami dávali deťom možnosť postaviť si lietadlá, autá, domy, mosty či žeriavy. Aj v súčasnosti sa tieto typy stavebníc stále predávajú, ale v moderných domácnostiach by ste hľadali asi len ťažko.

Céčka
Niekto zbieral poštové známky, iný pohľadnice, ale céčka chytili pravdepodobne každého. Išlo o drobné plastové oblúčiky v tvare písmena C v rôznych farbách, ktoré sa nielen zbierali, ale aj vymieňali. Deti si z nich vytvárali dlhé reťaze, náramky, náhrdelníky, alebo sa jednoducho len ubiehali, kto ich nazbiera najviac.

Reťaze z púpav
Púpavy v tých rokoch síce kvitli o niečo dlhšie ako dnes, ale stále išlo len o niekoľko týždňov, počas ktorých dievčatá zbierali čo najväčšie množstvo púpav a plietli z nich jednoduché reťaze či venčeky. Pri reťaziach išlo väčšinou o súťaž, pri venčekoch zas o vytvorenie vlasového doplnku, ktorý zafarbil celé čelo aj oblečenie. Aj keď púpavový venček po pár hodinách uvädol, vždy to stálo za to.

Kulečník
Oproti klasickému biliardu išlo len o zmenšený model, ktorý obsahoval zelenú hraciu plochu s jamkami na jednom konci. Nechýbali farebné guľôčky a drevené tágo, pomocou ktorého hráči triafali guľôčky do jamiek.


