V 30. rokoch 20. storočia sa na Blízkom východe začala objavovať nová svetová veľmoc – Spojené štáty americké. Po desaťročiach rozširovania svojho vplyvu smerom na západ a do Tichomoria sa USA začali zameriavať na východ, hlavne kvôli životne dôležitému zdroju, ktorý sa stal novou menou moci – rope. Prvá svetová vojna totiž ukázala, že moderné vojny závisia od technológií poháňaných naftou a kto má prístup k tomuto zdroju, ten môže dominovať.
Americká prítomnosť na Blízkom východe sa začala symbolicky malým bodom na mape – v Saudskej Arábii, kde sa kalifornská spoločnosť rozhodla preskúmať rozsiahle púštne územia v nádeji, že nájde ropu. Hoci išlo o riskantný krok, v roku 1938 sa im podarilo objaviť veľké ložiská v jednom z najsvätejších a najuzavretejších kráľovstiev sveta, ktoré sa hlásilo k islamským tradíciám a nepriateľsky vnímalo západných cudzincov. To, že kráľovská rodina zo Saudskej Arábie nakoniec dovolila Američanom robiť prieskum a ťažiť ropu, bol významný zlom.
Americké spoločnosti a ich pracovníci začali v Saudskej Arábii vytvárať americké enklávy, mestá, ktoré boli „malými ostrovmi“ západnej kultúry, kde sa praktizovali zvyklosti, ktoré boli v domácej krajine prísne zakázané – ako napríklad konzumácia alkoholu či právo žien viesť automobil.
V 50. a 60. rokoch sa Blízky východ stal ďalším „frontom“ studenej vojny medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Sovieti sa snažili rozšíriť svoj vplyv a získavať spojencov, zatiaľ čo USA reagovali tajnými operáciami, napríklad v roku 1953 pomohli zosadiť demokraticky zvoleného iránskeho premiéra a nahradiť ho spojencom, ktorý bol lojálny Washingtonu. V tomto období sa začalo aj americké významné spojenectvo s Izraelom, ktoré zároveň vyvolalo napätie s arabskými susedmi a ropnými štátmi regiónu.
Rodina bin Ládinovcov a korene terorizmu
Za osobu, ktorá vybudovala obchodné vzťahy Saudskej Arábie a Spojených štátov, sa považuje podnikateľ menom Muhammad bin Ládin, ktorý vďaka kontraktom s Američanmi vybudoval rozsiahlu stavebnú spoločnosť. Tento muž mal mnoho detí, meno jedného z nich sa neslávne zapísalo do histórie – bol to Usáma bin Ládin, ktorého príbeh neskôr ovplyvní celosvetovú politiku a globálnu bezpečnosť. Usáma vyrastal v bohatstve, ale zároveň sa postupne radikalizoval kvôli svojmu odmietaniu americkej prítomnosti a politických zmien, ktoré Amerika a jej spojenci prinášali do regiónu.
V 70. rokoch, keď Muhammad bin Ládin dosiahol svoj vrchol, jeho syn Usáma už prejavoval svoje politické a náboženské názory, ktoré sa postupne radikalizovali proti americkej prítomnosti a západnej kultúre v jeho domovine a širšom regióne. Počas sovietskej invázie do Afganistanu v 80. rokoch sa Usáma presunul a pridal k bojovníkom, ktorých USA tajne podporovali, aby porazili sovietske jednotky. Po desaťročnej vojne sa stal pevne odhodlaný bojovať proti každej superveľmoci, ktorá zasahuje do regiónu a tradícií Blízkeho východu, vrátane Spojených štátov a ich spojencov.
Podpora afganských mudžahedínov – nevedomý krok k vzniku extrémizmu
Jedným z najvýznamnejších momentov americkej zahraničnej politiky na Blízkom východe bola podpora afganských mudžahedínov v 80. rokoch minulého storočia. Po tom, čo sovietske vojská vtrhli do Afganistanu v roku 1979, Spojené štáty vnímali túto inváziu ako vážnu hrozbu expanzie komunizmu. Aby zvrátili sovietsky vplyv, rozhodli sa vyzbrojiť a financovať rôzne afganské odbojové skupiny, ktoré bojovali proti sovietom.
Táto pomoc, sprostredkovaná cez CIA, bola rozsiahla a zahŕňala dodávky zbraní, peniaze a výcvik. Cieľom bolo oslabiť sovietsku armádu a prinútiť ju k odchodu z krajiny. To sa napokon v roku 1989 aj stalo, keď sovietske vojská opustili Afganistan po desiatich rokoch krvavého konfliktu.
Problém spočíval v tom, že medzi mudžahedínmi boli rôzne skupiny a jednotlivci s rozdielnymi ideológiami, niektorí extrémistickí a fundamentalistickí. Jednou z takýchto postáv bol aj Usáma bin Ládin, ktorý sa pridal k mudžahedínom ako dobrovoľník z bohatého saudskoarabského rodu. V Afganistane si budoval kontakty, získaval vojenské skúsenosti a staval si sieť spolupracovníkov, ktorí neskôr vytvorili teroristickú sieť Al-Káida.
S majetkom odhadovaným na 35 až 250 miliónov dolárov mohol bin Ládin premieňať svoje najextravagantnejšie plány na realitu. Riadenie multikultúrnej pracovnej sily v rodinnej firme mu poskytlo skúsenosti, ktoré využil pri budovaní multinárodnej teroristickej organizácie. Aj keď jeho vízia bola extrémne konzervatívna, Al-Káida disponovala modernými technológiami a organizáciou vrátane pracovných popisov, žiadostí o prácu či platených dovoleniek.
Napriek tomu členovia organizácie zložili feudálne sľuby vernosti „Šejkovi“ – ako sa bin Ládin nazýval. V 80. rokoch sa z charitatívnej organizácie pre arabských dobrovoľníkov stala 2 000-členná džihádistická armáda, ktorá pomáhala afganským bojovníkom proti Sovietom. Bin Ládin pritom sám výrazne idealizoval svoj život, ktorý sa odohrával v nehostinných podmienkach jaskýň, kde jedol len jednoduché zeleninové jedlá a pil vodu. Tvrdošijne vyhlasoval, že víťazstvo je jeho a že porážka Sovietskeho zväzu v Afganistane znamená kolaps celého systému.
Podpora, ktorú USA poskytli mudžahedínom, nebola preto bezprostredne zlá alebo zlá v očiach amerických stratégov, ale nepriamo vytvorila pôdu pre budúce problémy, pretože extrémistické skupiny získali zbrane, skúsenosti a medzinárodné kontakty, ktoré neskôr použili na útoky proti západným cieľom.
Usama bin Ládin a vznik Al-Káidy: Spojenec, ktorý sa stal nepriateľom
Po skončení sovietsko-afganského konfliktu sa Usama bin Ládin vrátil domov, kde začal budovať organizáciu, ktorá mala byť odpoveďou na to, čo považoval za útlak islamského sveta zo strany západných mocností, najmä Spojených štátov. Táto organizácia dostala názov Al-Káida a jej cieľom bolo šíriť džihád – svätú vojnu – proti americkým a spojeneckým záujmom.
Vzťah medzi USA a Usámom bin Ládinom je historicky veľmi komplikovaný. Počas studenej vojny bol bin Ládin de facto spojencom Spojených štátov, keďže bojoval proti sovietskym silám v Afganistane. Tento fakt však ilustruje paradoxnú povahu medzinárodnej politiky, kde krátkodobé taktické výhody môžu mať v dlhodobom horizonte katastrofálne následky. V 90. rokoch bola Al-Káida zodpovedná za niekoľko závažných útokov, vrátane bombardovania amerických veľvyslanectiev v Afrike a útoku na námornú loď USS Cole v Jemene. Všetky tieto akcie už naznačovali rastúcu hrozbu, ktorú predstavovala táto organizácia.
Najväčší šok však prišiel 11. septembra 2001, keď skupina teroristov z Al-Káidy uskutočnila koordinované útoky na Svetové obchodné centrum v New Yorku a Pentagon vo Washingtone. Tieto útoky si vyžiadali tisíce obetí a zmenili nielen americkú, ale aj globálnu politiku.
Vojna proti terorizmu: Reakcia na 11. september a jej limity
Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 Spojené štáty vyhlásili „vojnu proti terorizmu“ a začali rozsiahle vojenské operácie v Afganistane. Cieľom bolo zosadiť režim Talibanu, ktorý poskytoval útočisko a podporu Al-Káide. Zároveň došlo k výraznému posilneniu bezpečnostných opatrení doma aj v zahraničí – zavádzali sa prísne kontroly, rozšírili sa právomoci tajných služieb a sledovanie.
Najvýznamnejším cieľom bol práve Usáma bin Ládin, zakladateľ Al-Káidy a hlavný mozog za útokmi na Svetové obchodné centrum a Pentagon. Po dlhoročnom pátraní a koordinovaných tajných operáciách sa americkým špeciálnym jednotkám podarilo v máji 2011 lokalizovať a zabiť bin Ládina počas operácie v Pakistane.
Jeho smrť bola pre Spojené štáty symbolickým víťazstvom v boji proti terorizmu, no zároveň nezastavila ani nezlikvidovala ideológiu či skupiny, ktoré sa k nemu hlásia. Bin Ládinov odkaz sa stal podnetom pre ďalšie radikálne skupiny, čo ukazuje, že aj keď bola eliminovaná jeho fyzická osoba, korene konfliktu a extrémizmu zostali hlboko zakorenené v regióne.
Konflikt v Afganistane sa tak natiahol na viac než dve desaťročia, pričom Taliban bol aj napriek pôvodnému zosadeniu schopný obnoviť svoju moc a nakoniec v roku 2021 znova prevzal kontrolu nad krajinou. Tento vývoj ukázal limity vojenskej intervencie, najmä ak ide o komplexné a hlboko zakorenené konflikty s náboženskými a sociálnymi koreňmi. Vojna proti terorizmu tak síce zmenila globálnu bezpečnostnú situáciu a priniesla viaceré bezpečnostné reformy, no zároveň zanechala za sebou mnoho otázok o efektivite a etike takýchto zásahov, ktoré dodnes rezonujú v medzinárodnej politike a vo verejnej diskusii.
Výzvy pre budúcnosť Blízkeho východu
Dlhodobá prítomnosť a angažovanosť Spojených štátov a iných svetových veľmocí na Blízkom východe za posledných 100 rokov priniesla nielen významné zmeny, ale aj nové konflikty a napätie. Zložitosť vzťahov medzi zahraničnými mocnosťami a miestnymi politikmi, spolu s historickými ranami a problémami, ktoré sa nahromadili, robia z Blízkeho východu jeden z najťažších regiónov na svete pre dosiahnutie trvalého mieru.
Porozumenie týchto procesov, vrátane kontroverzných postáv ako Usamu bin Ládina, je nevyhnutné pre tvorbu politiky, ktorá by mohla priniesť stabilitu, bezpečie a rozvoj pre všetkých obyvateľov tohto dôležitého regiónu.
