Slovákov pravdepodobne čaká zmena, ktorá sa dotkne ich pracovného kalendára. Vláda plánuje zrušiť jeden štátny a jeden cirkevný sviatok, čo by podľa odhadov mohlo priniesť do štátneho rozpočtu až 300 miliónov eur.
Hoci ide najmä o snahu nahradiť výpadok z transakčnej dane, výsledkom bude menej dní voľna pre ľudí a viac otvorených obchodov. Z pohľadu vlády ide o ekonomické opatrenie. Z pohľadu bežných ľudí však ide o zásah do zaužívaného životného rytmu.
17. november pod drobnohľadom
Diskusia sa točí najmä okolo 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu. Hoci má sviatok ostať symbolicky zachovaný, ľudia by v ten deň mali pracovať. Proti sa postavili viaceré univerzity, firmy aj banky. Symbolický význam tohto dátumu, spojený s bojom proti totalite, považujú za hodnotu, ktorú nemožno obetovať kvôli rozpočtovým opatreniam. Rektor Univerzity Komenského pre pravda.sk zdôraznil historický rozmer tohto dňa a školám sa pridala aj Slovenská sporiteľňa, ktorá v tento deň plánuje nechať svoje pobočky zatvorené.
Ak sa návrh presadí, obchody budú môcť zostať otvorené počas dvoch ďalších dní, ktoré boli doteraz vyhradené na oddych. Zákaz predaja počas sviatkov platí na Slovensku od roku 2017 a najmä liberálnejší politici s ním nikdy úplne nesúhlasili. Kritici zákazu predaja argumentovali tým, že sa tým umelo obmedzuje podnikanie a ľudia si nemôžu kúpiť ani základné potraviny – vrátane čerstvých rožkov. Teraz by sa táto možnosť mohla opäť rozšíriť, a to aj v prospech zamestnávateľov, ktorí sa prispôsobujú novým pravidlám.
Viac práce, rovnaká alebo nižšia mzda
Nielen odborári, ale aj ľudskoprávne organizácie upozorňujú, že Slováci už teraz patria medzi najviac pracujúcich v celej Európskej únii. V priemere odpracujú až 37,6 hodiny týždenne, čo je nad úniovým priemerom. Zrušenie voľných dní by tak mohlo znamenať ešte viac práce za rovnaký – často podpriemerný – plat. Odborári upozorňujú aj na to, že zrušenie sviatkov oberie ľudí o príplatky za prácu vo voľné dni a neprinesie skutočné riešenie pre ekonomiku.
V hre je okrem 17. novembra aj niekoľko ďalších štátnych sviatkov – napríklad 1. máj, 8. máj alebo 29. august. Koalícia však naráža na zmluvu s Vatikánom, ktorá bráni zásahom do cirkevných sviatkov. A keďže tých je na Slovensku až deväť, výber sa zužuje práve na tie, ktoré majú historický alebo občiansky význam. To však len posilňuje dojem, že o osude štátnych sviatkov rozhodujú viac politické záujmy než snaha o vyvážené riešenie.
Rozpočtová náplasť za transakčnú daň
Celé opatrenie má byť náhradou za výpadok, ktorý vznikne po úprave plánovanej transakčnej dane. Tá bola v pôvodnej podobe silne kritizovaná a vláda ju musela zmierniť. Výsledkom je chýbajúcich 200 miliónov eur v štátnom rozpočte. Odstránenie sviatkov má túto dieru pomôcť zaplniť, hoci odborníci pochybujú, či je to udržateľné riešenie. Kritici upozorňujú, že namiesto rušenia voľna by štát mal investovať do modernizácie a efektivity práce.
Zamestnávatelia sa prispôsobia, no varujú pred dôsledkami
Reťazce ako Jednota či Kaufland sa k návrhu zatiaľ vyjadrujú opatrne. Tvrdia, že sa prispôsobia legislatíve, no zároveň žiadajú dôkladné zváženie dôsledkov. Viac otvorených dní totiž neznamená len viac tržieb, ale aj viac nákladov na zamestnancov. Hoci by sa zdalo, že „teplé rožky“ počas sviatkov môžu byť drobným symbolom hospodárskeho rastu, v skutočnosti ide o širšiu diskusiu o tom, ako nastaviť rovnováhu medzi prácou a oddychom v modernej spoločnosti.
