Už je to 10 rokov, čo žijem v Turecku. Na začiatku som bola viac-menej očarená, no posledné roky vidím už tureckú realitu jasne a zreteľne. Istanbul ako mesto milujem, no nám Európanom sa tu žije čoraz ťažšie. Nebudem tu už po stýkrát opakovať o zúfalej politickej a ekonomickej situácii, zameriam sa skôr na niečo pozitívnejšie.
V čase písania tohto článku sme práve v advente a ja si ho každý rok snažím čo najviac spríjemniť. Treba povedať, že pokiaľ môžeme, skoro každý rok trávime s manželom Vianoce a Silvestra mimo Turecka. Vianoce na Slovensku a Silvester niekde v Európe. No stalo sa, že som tu strávila asi dvoje-troje Vianoce a poviem vám, nebolo to bohviečo.
Samozrejme, okrem rodiny mi chýbajú naše slovenské jedlá, zvyky, tradície, sneh a neviem sa stotožniť s faktom, že Vianoce sa tu oficiálne neoslavujú. 24., 25. aj 26. decembra je teda normálne pracovný deň, ako aj 31. 12., pričom sviatok je až 1. 1.
Iste, v Turecku a zvlášť v Istanbule je veľká kresťanská komunita a slávime svoje sviatky ako doma, no atmosféra nám tu chýba. Ulice a shopping centrá sú vyzdobené, tvári sa to ako Nový rok, Turci si zdobia stromčeky a dávajú si dary, ako to robíme aj my, no Vianoce to nie sú!
Turci majú pri Vianociach schizofréniu, niektorí prísni moslimovia neoslavujú ani Nový rok
Turci oficiálne Vianoce neoslavujú, keďže je v Turecku väčšinová moslimská populácia. Vo väčších mestách ako Izmir, Istanbul, Antalia však nájdete aj „vianočnú výzdobu“, „vianočné trhy“ a celé shopping centrá, ktoré sú vyzdobené presne ako u nás, ponúkajú vianočný sortiment, stromčeky, ozdoby, perníčky a podobne. Tak teda kde je pravda?
Pravda je taká, že aj mnohí Turci si zdobia stromček, dávajú si darčeky a robia si zemiakový šalát. Áno, čítate správne. Ten sa tu volá „Rus salatasi“ a podobá sa nášmu zemiakovému šalátu. Kresťania teda oslavujú klasicky Vianoce 24. 12. a 25. 12., máme tu aj vianočné omše v kostoloch, no treba povedať, že tým, aký je Istanbul kozmopolitný, každá národnosť trávi najkrajšie sviatky po svojom.
Okrem katolíckych kostolov si tu každá odnož kresťanskej viery nájde svoj chrám – či evanjelici, či protestanti, či anglikáni. Každý môže svoje Vianoce osláviť tak, ako chce, v tom mu nikto nebude brániť. Keď som ešte pracovala v tureckej súkromnej škole, musela som si pýtať „náboženské“ voľno, pričom to bolo povolené len na 1 deň. Ja som si zvyčajne zobrala 25. 12., pričom štedrovečernú večeru som mala klasicky 24. 12. večer a 25. 12. som išla na omšu a prejsť sa po meste.
Apropo večera. Tú našu klasickú som sa snažila dodržať aj tu, aj keď, samozrejme, máte problém nájsť ingrediencie, no treba povedať že v Istanbule je tak veľa expatov, aj Slovákov a Čechov, že keď chcete, k štedrovečerným oblátkam, klobáske či kvasenej kapuste sa vždy nejako dostanete. Aj v niektorých vybraných obchodoch predávajú výrobky z bravčového mäsa, no jednak sú strašne drahé a nepodobajú sa na tie naše tradičné. Zohnať živý stromček je tu takmer nemožné, ako aj kapra, no zoženiete iné ryby. To by nebol až taký problém. Problémom je pre mňa chýbajúca atmosféra…
Yılbaşı alebo Nový rok tiež len pre sekulárnych, striktní moslimovia majú Hijru
Yılbaşı je názov pre turecký Nový rok a často sa ním označuje aj celá oslava Silvestra (31. decembra) a Nového roka (1. januára). „Yıl“ znamená rok a „başı“ znamená začiatok (teda „začiatok roka“) a oslavy máme podobné ako u nás, s ohňostrojom a šampanským.
Extrémne populárne je kupovanie lístkov do národnej lotérie (Milli Piyango), ktorá má obrovské novoročné jackpoty. Mnoho ľudí sa schádza s rodinou a priateľmi na veľké večere. Populárna je tradičná pečená morka (aj keď nie je pôvodne turecká, v moderných oslavách sa udomácnila), alebo kurací rezeň či ryba so zemiakovým šalátom.
Striktní moslimovia neoslavujú Nový rok (Yılbaşı) tak, ako ho oslavuje západný svet alebo sekulárni Turci, pretože islam má svoj vlastný Nový rok, ktorý sa nazýva Hijra (výročie presťahovania proroka Mohameda z Mekky do Mediny). Tento dátum sa riadi lunárnym islamským kalendárom a každý rok sa posúva. Moslimovia používajú Islamský (Hidžra) lunárny kalendár a v súčasnosti sa nachádzajú v roku, ktorý je odlišný od gregoriánskeho kalendára (ktorý je dnes 2025). K dnešnému dňu v čase písania tohto článku prebieha podľa Islamského lunárneho kalendára rok 1447 AH (Anno Hegirae) – to znamená „Rok Hidžry“. Nič v zlom, ale celkom to aj sedí s nastavením v ich hlavách v stredoveku.
Atmosféru si nekúpite ani za milión a vôni domova a ihličia sa nevyrovná nič
Ako som už spomenula, žila som vo viacerých krajinách, no Vianoce som sa vždy snažila tráviť doma. Mám rada tradície a naše klasické Vianoce. Celý advent milujem atmosféru pokoja, zimy a snažím sa robiť dobré veci. Silvester som trávila rôzne vo svete, no Vianoce sú najkrajšie na Slovensku. Vždy si spomínam na detské časy, keď sme trávili Vianoce celá rodina so starkými, a počas adventu som si ako pubertáčka zapisovala na lístočky mená chlapcov a každý deň som jedného vyhodila až mi zostal ten jeden, frajer, ktorého budem mať na ďalší rok.
Nikdy sa to nesplnilo, možno preto, že som si zapisovala aj mená rôznych chlapčenských skupín. Vždy ma zaujímala adventná mágia a keďže pochádzam z malej dedinky, tieto zvyky sa u nás dodnes zachovali. Vždy v detstve sme mali na Vianoce sneh a hoci dnes už to samozrejmosťou nebýva, v Istanbule som sneh na Vianoce nezažila ani raz, hoci niekedy nám sneží v januári alebo februári.
Týmto chcem povedať, že Vianoce sú pre mňa posvätné a spájajú sa mi s rodinou, našimi vianočnými rozprávkami, dobrým jedlom, vôňou ihličia, očakávaním a hlavne atmosférou, ktorá spája všetkých ľudí. Ku koncu roka sa svet spomalí a my si vychutnávame naše celoročné úsilie a čakáme na ďalší nový rok plný nových príležitostí. Pre veriacich sú Vianoce o to magickejšie, pretože sa narodil náš spasiteľ Ježiš Kristus a my sa z toho úprimne tešíme. Toto všetko nám dáva silu v živote, a preto aj keď budem kdekoľvek na svete, vždy dám prednosť Vianociam doma. A možno práve pre to, že som už viac ako polovicu života v zahraničí si tie naše slovenské Vianoce najviac vážim…
