Kým v minulosti čínsky režim mieril propagandu hlavne na svojich občanov, momentálne sa snaží profilovať názory ľudí aj mimo svojho územia. Vyšetrovanie zverejnené v decembri 2023 Austrálskym inštitútom strategickej politiky (ASPI) odhalilo rozsiahlu sieť YouTube kanálov, ktoré propagujú pročínske verejné názory v anglicky hovoriacom svete. Táto operácia využíva generatívnu umelú inteligenciu na rýchlu tvorbu a publikovanie obsahu, pričom šikovne využíva algoritmický odporúčací systém YouTube. Kampaň sa zameriava na propagáciu šiestich naratívov.
Dva z najdominantnejších tvrdia, že Čína „víťazí“ v kľúčových oblastiach globálnej súťaže: prvý je „technologická vojna medzi USA a Čínou“ a druhý súťaž o vzácne nerasty a kritické minerály. Ďalšie dôležité naratívy tvrdia, že USA smerujú ku kolapsu a ich aliancie sa rozpadajú, že Čína a Rusko sú zodpovední a schopní hráči v geopolitike, že americký dolár a ekonomika sú slabé a že Čína je veľmi schopná a dôveryhodná pri realizácii rozsiahlych infraštruktúrnych projektov.
Najnovšie sa zistilo, že nový čínsky AI asistent DeepSeek, ktorý svojím uvedením na trh šokoval americký finančný trh, opakuje výroky čínskej vlády pri otázkach o svetových záležitostiach.
Táto situácia má zásadný dopad na schopnosť nielen čínskej verejnosti získavať nezávislé a pravdivé informácie. Obmedzenie transparentnosti a manipulácia s faktami oslabuje dôveru v médiá a komplikuje efektívnu reakciu na krízové situácie.
Rusko a jeho mediálna vojna na Ukrajine a v Afrike
V roku 2014 Rusko napadlo Ukrajinu a okupovalo Krym. Pred približne dvoma a pol rokmi spustilo rozsiahlu inváziu. Pre Ukrajinu a väčšinu západných krajín ide o vojnu, no Rusko to nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. Takéto voľby slov formujú vnímanie verejnosti.
Ako konflikt pokračuje, portál Outlookindia mapuje kroky Ruska, ktoré sa snaží prelomiť diplomatickú izoláciu a sankcie zo strany západu posilnením väzieb s krajinami Globálneho juhu, hľadajúc nové obchodné trasy a politickú podporu. V Afrike Vladimir Putin nachádza priaznivé publikum – čo sa prejavuje napríklad obmedzenou podporou Ukrajiny africkými krajinami na Valnom zhromaždení OSN od začiatku vojny vo februári 2022. Pri prvej rezolúcii vyzývajúcej na okamžité ukončenie vojny za Ukrajinu hlasovalo 28 afrických krajín za, jedna proti, 17 sa zdržalo a osem bolo neprítomných.
Afrika sa tak stala kľúčovým bojiskom globálneho vplyvu, kde súťažia veľmoci o kontrolu. Jej bohaté prírodné zdroje, mladá populácia a rastúca ekonomika pritiahli pozornosť Číny, Ruska, USA a Európskej únie. Putin rozširuje vplyv na kontinente prostredníctvom médií, napríklad v Južnej Afrike, kde sú vzťahy s Moskvou na vysokej úrovni už od sovietskej éry. Ruský naratív zdôrazňuje, že Rusko nikdy nebolo koloniálnou veľmocou a nemalo imperialistické ambície. 6. marca 2025 ruská Štátna duma zorganizovala „Rusko-africký informačný most“ na posilnenie mediálnej prítomnosti Ruska v Afrike. V rámci tejto iniciatívy Rusko plánuje založiť spolupracujúce centrá s africkými blogermi, rozšíriť svoje ruské televízne siete v Afrike a podporovať afrických „ortodoxných blogerov“.
Súčasťou kampane je podľa portálu DW aj štátna stanica RT (Russia Today), zakázaná vo väčšine západných krajín vrátane EÚ či Nemecka, ktorá v Afrike stále funguje cez satelitné vysielanie a zriadila aj anglické mediálne centrum v Južnej Afrike. Toto výrazne ovplyvňuje miestnu verejnú mienku – v Mali napríklad známi novinári a vojenskí experti podporujú ruský naratív.
Ďalším prvkom sú online platformy ako African Initiative, údajne prepojené s Yevgenijom Prigožinom a súkromnou vojenskou skupinou Wagner. V Mali spolupracujú s miestnou novinárskou školou a konkrétni študenti tak priamo preberajú rolu korešpondentov.V Burkina Faso sa táto organizácia presadzuje verejnými podujatiami – v máji 2024 zorganizovala výstavu v Ouagadougou, kde predstavila ruskú vojenskú silu, pričom miestne obyvateľstvo, tvrdia, vníma ruské zbrane ako efektívnu pomoc v boji proti terorizmu.
Ruská moc v boji sa premieta aj do populárnej kultúry – napríklad vo filme „Turista“ (2021) a vo videohrách typu African Dawn, kde hráč môže hrať za ruskú podporu v Saheli.
Aby Ukrajina čelila rastúcemu ruskému vplyvu, začala posilňovať svoju prítomnosť v Afrike. Pred vojnou mala Ukrajina v regióne len 10 veľvyslanectiev oproti 43 ruským. Teraz otvorila šesť nových, napríklad v Rwande, Botswane a Mozambiku, a ďalšie štyri sú v pláne.
Podľa Afrického centra pre strategické štúdie sú Rusko a Čína hlavnými sponzormi kontinentálnych kampaní, ktoré „postupujú ich geostrategické záujmy a formujú naratívy, ktoré oslabujú demokratické procesy, podporujú prevraty v Afrike, podnecujú proti-západné nálady a šíria zmätok okolo vedy o klimatických zmenách“.
Budúcnosť informácií je neistá
Šírenie naratívov, ktoré oslabujú dôveru v tradičné demokratické inštitúcie a podporujú rozkol v západných spoločnostiach, predstavuje vážnu výzvu pre globálnu stabilitu. V Afrike, na Strednom východe či v iných regiónoch tieto informačné kampane často zvyšujú napätie a polarizáciu, čo má ďalekosiahle dôsledky na medzinárodné vzťahy.
Je preto nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvo lepšie pochopilo mechanizmy tejto novej formy propagandy a investovalo do odolnosti voči nej – či už podporou nezávislých médií, vzdelávaním občanov alebo vývojom technológií na odhaľovanie manipulácií. Bez toho môže byť svet na pokraji informačného chaosu, kde pravda ustupuje záujmom mocných, a občania strácajú schopnosť dôverovať tomu, čo čítajú alebo počujú.
Zároveň je to výzva aj pre nás všetkých – zostať kritickými a bdelými voči zdrojom informácií a uvedomovať si, že mediálny obsah už dávno nie je len o správach, ale o mocenských hrách, ktoré môžu formovať našu realitu a ovplyvňovať budúcnosť celých regiónov.
