Štedrá večera sa nám v súčasnosti spája najmä s oplátkami s medom a cesnakom, kapustnicou a zemiakovým šalátom. V minulosti sa však skladala z potravín, ktoré sa ľuďom podarilo vypestovať. Ako veľmi sa odvtedy naše zvyky zmenili?
Štedrá večera pre našich predkov predstavovala hostinu, ktorá sa koná raz za rok práve pri príležitosti Vianoc. Podávali sa bežné pokrmy pozostávajúce zo všetkého, čo sa počas roka dopestovalo. Bol to symbol hojnosti a oslava úrody za uplynulý rok.
História Štedrej večere
Celý deň sa tradične držal pôst ako úcta k narodeniu malého Ježiška. Samotná večera sa začínala modlitbou a čítaním Svätého písma hlavou rodiny. Tradíciou bolo dať pod obrus mince ako symbol dostatku peňazí a šupiny z kapra na zabezpečenie úspechu v ďalšom roku. Nasledovali oplátky s medom, na ktoré sa cesnakom nakreslil krížik, lúskanie orechov či krájanie jablka na mesiačiky.
Jeden kúsok jablka mal prestavovať jedného člena domácnosti a tým symbolizovať súdržnosť rodiny. Ku všetkých pokrmom sa pripisovali schopnosti: oplátky s medom mali priniesť zdravie, orechy a jablko dobrú kondíciu po celý rok. Naopak, hnilé jablko a vysušený orech mali varovať pred možnými zdravotnými problémami. Zvykom tiež bolo, že sa od stola nesmelo vstávať. Ak by to niekto porušil, tradovalo sa, že by do roka zomrel.
Podávalo sa to, čo sa dopestovalo a každé jedlo malo svoj význam. Počet chodov sa líšil podľa vierovyznania: večera v rímskokatolíckych rodinách predstavovala 9 až 12 chodov, rodiny s pravoslávnym a gréckokatolíckym vyznaním mali na stole zvyčajne 9 chodov. Každý chod predstavoval len toľko jedla, aby si každý z rodiny dal iba za jednu lyžicu. Tak ako aj dnes, aj v minulosti bolo zvykom podávať vianočnú polievku.
Na západnom Slovensku to tradične bola šošovicová kyslá polievka, na strednom Slovensku kapustnica a na východe bolo zvykom podávať rôzne druhy polievok, a to fazuľovú, kapustovú a kyslú hubovú.
Kapustnicu bez mäsa jedli katolíci, evanjelici si dopriali aj mäso či klobásu. Ďalšie chody pozostávali z domácich surovín ako strukoviny a obilniny, no pokrmy sa líšili podľa regiónov, v ktorých ľudia žili – na štedrovečernom stole ste mohli nájsť šúľance, tvarohové rezance, cícerovú kašu, krúpy so zemiakmi či kysnuté koláče. Ak súčasťou večere bola ryba, vždy bola len pečená alebo varená.
Vianočné zvyky sa líšia od regiónu k regiónu
Východné Slovensko
Štedrá večera sa začína zvyčajne o 17-tej alebo o 18-tej, keď na kostole zazvonia zvony. Vo veriacich rodinách sa číta Sväté písmo a rodina sa spoločne pomodlí. „Do pozadia si púšťame vianočné koledy a pri stole nechávame voľnú stoličku pre náhodného pocestného,“ opisuje pre istream.sk rodinné zvyky Júlia z Humenného.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
