Nasledujú oplátky s medom a cesnakom, pri ktorých si rodina navzájom želá zdravie v nasledujúcom roku. Súčasťou predjedla je krájanie jablka na hviezdu ako symbol šťastia. V Humennom sa po predjedle podávajú „fučky“ s makom, ktoré východniari poznajú aj pod názvom „bobaľky“. Júliina rodina si do zohriateho mlieka natrhá pečené buchtičky, pridá mak a spoločne si za štedrovečerným stolom pochutnávajú na jedle. „My si na Vianoce k bobaľkám pridávame aj med,“ vraví Ema z Trebišova.
Ďalším chodom je kapustová polievka s mäsom, klobásou a tradičným „poplankom“, teda slaným posúchom. „Do kapustnice zvykneme pridávať sušené slivky. Niekedy sme dávali aj hrozienka,“ popisuje Daniel z Popradu.
Hlavné jedlo predstavuje ryba alebo rezeň s majonézovým šalátom, ktorý v zvykoch našich predkov nenájdeme. Ema tradície svojej rodiny porovnáva tak, že mäso na Vianoce jedia vo forme obloženej misy so šunkou, klobásou a údeným mäsom. Rybu si vždy doprajú na ďalší deň. „Večeru zakončíme niečím sladkým, a to rôznymi koláčmi – medovníkmi, medovými rezmi či čokoládovými koláčikmi, ktoré sú obalené v kokose,“ hovorí Daniel. Veriaci si na záver doprajú ešte modlitbu, a potom si idú rozbaľovať darčeky.
Stredné Slovensko
Rodiny v regiónoch na strednom Slovensku začínajú s večerou podobne ako na východe. O 18-tej si všetci zasadnú k stolu, taktiež na zvonenie zvonov v kostole. Tradíciou je pomodliť sa a zaželať si veselé Vianoce.
„Zhasneme svetlá a celá večera prebieha iba za svetla sviečok. A tiež jeme bez nožíka,“ opisuje Miroslav z Banskej Bystrice. K večeri si sadajú v slušnom oblečení. Nasleduje prípitok v podobe vína alebo aperitívu. Pod obrus sa dávajú peniaze a šupina z kapra pre šťastie. Pokračuje sa oplátkami s medom a nakrájaným cesnakom.
„V našej rodine na Vianoce obsluhuje len otec ako náznak toho, že je hlavou rodiny,“ hovorí Lenka. Niektoré rodiny krájajú jablko na hviezdu, iné zas predjedlo dopĺňajú orechmi.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
