Za socializmu bol začiatok školského roka pre deti aj rodičov spojený s množstvom tradícií, povinností a prísnych pravidiel. Prvého septembra nesmeli chýbať karafiáty pre učiteľku, ťažká hranatá aktovka ani bezplatné školské pomôcky. Spomienky na tieto časy odhaľujú, aké odlišné bolo školstvo v porovnaní s dneškom – od ideologických hesiel na stenách až po povinné bačkory v preplnených triedach.
Jedným zo symbolov nástupu do školy boli červené karafiáty, ktoré žiaci prinášali svojej „súdružke učiteľke“. Učitelia mali totiž veľký vplyv na budúcnosť detí – po skončení desaťročnej povinnej školskej dochádzky rozhodovali posudkami o ďalšom štúdiu či kariére. Preto sa oplatilo byť v ich priazni.
Mnohí prváci si so sebou prinášali aj papierové kornúty plné sladkostí, o ktoré sa delili so spolužiakmi.
Aktovka, pomôcky a prísna hygiena
Na rozdiel od dneška sa dôraz kládol na upravený zjav a hygienu. Učiteľky kontrolovali umyté uši, krk aj ruky. Deti prichádzali v košeliach či blúzkach, usadené v laviciach často ešte z čias prvej republiky – s otvorom na kalamár a žliabkom na pero. Každý prvák dostal bezplatné základné pomôcky: šlabikár, zošity s pijakom či plniace pero s atramentom. Typické boli aj hranaté, ťažké aktovky, ktoré sa len postupne začali dizajnovo meniť, no praktickosť stále chýbala.
Školy v socialistickom období sa vyznačovali početnými triedami – bežné bolo aj 35 žiakov naraz. Učebnice boli prísne schvaľované režimom, najmä v predmetoch ako dejepis, ktorý musel odrážať ideológiu socializmu. Samozrejmosťou boli predpísané prezuvky a športová obuv. Na telesnú výchovu sa nastupovalo v bielych teniskách, tielku a modrých či červených trenírkach – a to bez ohľadu na vek žiaka.
Ideológia na stenách
Po vstupoch do škôl vítali deti heslá vyzývajúce k vzornému správaniu, práci a štúdiu v duchu socializmu. Časté boli aj odkazy na Slovenské národné povstanie či portréty prezidenta. Triedy tak niesli jasný odkaz režimu, ktorý mal formovať myslenie detí už od prvého dňa.
Keďže rodičia mali krátku materskú dovolenku a povinné pracovné zaradenie, väčšina detí končila po vyučovaní v školských družinách. Tam ich čakala vychovávateľka s hrami, prechádzkami či domácimi úlohami. Len máloktorý žiak mohol odísť hneď domov – družina bola prirodzenou súčasťou detstva.
