Prekročenie hranice
Nemožno tvrdiť, že obmedzovanie a potláčanie humoru sa v Rusku začalo agresiou proti Ukrajine. Ani s prvým konfliktom na východe Ukrajiny, ktorý vypukol v roku 2014 po takzvanej revolúcii dôstojnosti na kyjevskom Majdane. Ani kvôli masovým protivládnym protestom v rokoch 2011 a 2012. Kremeľ sa pokúšal kontrolovať kritiku režimu s úsmevom na tvári už dávno pred týmito prelomovými udalosťami.
Dnes už neexistujúca ruská verzia Newsweeku opísala tlak, ktorému musel čeliť zábavný televízny kanál STS. V júni 2005 odvysielala udeľovanie ruskej šoubiznisovej anticeny Serebryanaya kalosha (Strieborná šatka). Ceremoniál bol tradične popretkávaný ostrou politickou satirou a reakciami na prázdnotu ruských politikov. Kremeľ však vtedy vyhlásil, že bola prekročená hranica.
Paródia na balet Labutie jazero s názvom Pád oligarchov vyvolala hnev.
Na scéne sa objavili baletky v bielom a za nimi imaginárni oligarchovia v smokingoch. „Labutie jazero sa zmenilo na ropnú bažinu. Ľudia pijú a mlčia,“ hovorí divákom tajomný hlas. Zrazu sa objaví biely princ a jeho bieloskvúci členovia orgánov, ktorí začali stíhať oligarchov. Alegória Putinovej kampane proti príliš nezávislým a mocným boháčom je celkom zrejmá.
„Vedenie kanálu muselo prísť do Kremľa. Zdroj blízky vedeniu STS uviedol, že zástupca šéfa prezidentskej administratívy Vladislav Surkov (ideológ, ktorý v rokoch 1999 až 2011 riadil vnútornú politiku v Kremli – pozn. red.) im navrhol, aby sa rozhodli: buď budú zábavným, alebo spravodajským kanálom. V druhom prípade sa k nim budú správať inak. V nasledujúcom roku sa vtipy o Putinovi na ceremoniáli neobjavili,“ napísal ruský Newsweek.
Od urážky len krok k paragrafu
Na obrazovkách ruskej televízie sa však objavil politický humor v medziach povolených Kremľom. Či už to bola ruská variácia na Little Britain’s Nasha Russja, alebo mimoriadne populárna šou plná štipľavých glos a hviezdnych hostí, vrátane hollywoodskych, ProžektorPerisChiltona.
„Pravdepodobne hlavným dôvodom je napätá doba, v ktorej žijeme. Ak povieme vtip, určite niekoho urazíme: buď vás, alebo tých,“ opísal dôvod, prečo sa šou prestala v roku 2018 natáčať, Sergej Svetlakov, jedna z tvárí šou. A v Rusku je od urážky len krok k paragrafu o podnecovaní nenávisti. Teraz možno na ruských obrazovkách vidieť opačný extrém. Zosmiešňovanie zahraničných politikov. Je to bezpečná zábava a úplne zapadá do propagandistických naratívov. Vrcholom tohto politického braku je seriál Gudbaj vysielaný minulý rok.
„Americký prezident Joe Biden je prekvapený, ako dobre sa Rusom darí a ako dobre žijú napriek zdrvujúcim sankciám. Aby sa dozvedel všetky tajomstvá, Joe ako Ivan Ivanovič na dôchodku odlieta do Moskvy a pre istotu ho sprevádza dvojica neohrabaných agentov CIA s prezývkami Puškin a Lermontov. Náhodné stretnutie s jednoduchým učiteľom telocviku Ljochojom odhalí zlému a zákernému Joeovi dobrosrdečnosť Ruska,“ hlása synopsa seriálu.
„Ak je zákulisie Bieleho domu zobrazené s neskrývanou absurditou, naše provinčné Rusko je naopak romantizované, čo evokuje spaľujúcu túžbu po panelových sídliskách. Je to svet ideálnych učiteľov, školských večierkov, vynaliezavých havkáčov a dobromyseľných robotníkov. Je vykreslený tak ideálne, že miestami má divák pocit, že sa mu vysmieva oveľa viac,“ píše Konstantin Myškin vo svojej recenzii na Film.ru. Gudbaja s Joeom Bidenom si vyslúžil štyri hviezdičky z desiatich.
