V snahe uspokojiť dopyt spotrebiteľov po najrôznejšom sortimente sa reťazce uchyľujú aj k menej humánnym krokom.
Takzvaná rýchlorastúca hydina je dnes trendom, ktorý síce zabezpečí dostatok mäsových produktov na pultoch obchodov, ale podľa aktivistov je tento typ chovu rizikový, píše STVR.
Spustenie kampane
V reťazcoch dnes nájdete hydinu podľa rôzneho typu chovu. Ide o voľný výbeh, biochov či bežný spôsob chovu. A práve klasický chov nepodlieha označovaniu, pričom sa podľa neho vychovávajú kurčatá, ktoré do 42 dní vážia 2,5 kilogramu.
Aktivisti práve s rýchlochovom majú problém, kvôli čomu spustili kampaň, aby reťazce eliminovali predaj tejto hydiny, ktorej konečná cena je na pultoch výrazne nižšia. Hydinári však argumentujú, že každý chov je pod prísnym dohľadom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a taktiež sa musí riadiť platnými nariadeniami Európskej únie.
„Na každej veľkofarme je stály veterinárny dozor, ktorý sa zaoberá zdravotným stavom kurčiat. Ak sa tam vyskytne nejaké jednotlivé kurča, tak tieto sú momentálne vyradené,“ vysvetlil tlačový tajomník Únie hydinárov Ľubomír Urban.
Obmedzením či úplným zákazom rýchlochovu by petícia šla proti spotrebiteľovi. Naopak, aktivisti z Humánneho pokroku hovoria, že telá zvierat nie sú na tento rast prispôsobené, aby zvládali držať krok.
„Evidencia problémov, s ktorými zvieratá zápasia, je mimoriadne vysoká. Napríklad problémy so zdeformovanými končatinami má väčšina zvierat. Na Slovensku je každý rok niekoľko miliónov rýchlokurčiat, ktoré skončia ako odpad,“ ozrejmil riaditeľ neziskovej organizácie Humánny pokrok Martin Smrek.
Slovenský spotrebiteľ pozerá na cenu
Autori petície chcú úplné zastavenie predaja rýchlorastúcej hydiny, podobne, ako sa napríklad uplatňoval zákaz predaja vajíčok z klietkového chovu. Hydinári však dodávajú, že týmto zákazom by bol poškodený konečný spotrebiteľ.
„Slovenský spotrebiteľ je taký, že predovšetkým sa pozerá na cenu. V tomto prípade považujeme iniciatívu ochranárov za krok proti spotrebiteľovi, ktorý práve takéto kurčatá chce a o takéto kurčatá má záujem,“ dodal Urban.
Podľa slov Daniela Molnára, riaditeľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS), je na spotrebiteľovi, „aby si vybral, aké hydinové mäso chce kúpiť. V SR sa však kupuje až 75 % hydinového mäsa v akciách za najnižšie ceny,“ podčiarkol.
Veľká časť hydiny je dovážaná z tretích krajín
Molnár pripomenul, že európska legislatíva neumožňuje, aby sa do predaja dostalo hydinové mäso, ktoré má poškodenú kožu, deformácie častí tela hydiny, zlomeniny alebo krvné podliatiny. „Dohliada na to stály veterinárny dozor, ktorý na hydinovom bitúnku prehliadne každý kus hydiny. Ak sa v chove hydiny nachádza kura s takýmto problémom, je okamžite z chovu odstránené, pretože hydinový bitúnok takéto kura od chovateľa neodoberie,“ zdôraznil.
Na Slovensku sa podľa Molnárových slov na pultoch obchodných reťazcov nachádza iba 42 % slovenského hydinového mäsa a menej ako 10 % slovenského hydinového mäsa je v SR v stravovacích zariadeniach a v školských jedálňach. Zvyšok hydinového mäsa pochádza z dovozu zo zahraničia.
„Veľká časť z neho je z tretích krajín, ako Ukrajina alebo Brazília, kde chovatelia hydiny nemusia spĺňať žiadne z podmienok stanovených v legislatíve EÚ. Hydina je chovaná v oveľa horších podmienkach ako v EÚ, a preto aj lacnejšia. Preto by sme sa mali primárne zamerať na zákaz dovozu hydinového mäsa z chovov, ktoré nespĺňajú podmienky EÚ,“ dodal riaditeľ ÚHS.
